Hudba Kultúra & umenie

Craig Dyer from The Underground Youth – You have to reach outside of commercial radio stations to find music to fall in love with.

Pavel Chodúr

English Version

Who came up with the name Underground Youth? And what does this name reflect?

It was the title of one of the earliest poems I wrote that turned into one of my earliest songs. It features on the first album (Morally Barren). I picked the song title as a name for the project without giving it too much thought. It wasn’t intended to mean or represent anything..

 In 2009 came up your debut album „Morally Barren“. In 2017 your latest album „What Kind Of Dystopian Hellhole Is This?“ Can you describe this journey from your first album to the last?

I never expected anything from what I was doing, it was just a natural thing, to write, record and release music. Now it’s been almost 10 years and we’ve recorded and released a lot and we’ve travelled and toured and built up an amazingly loyal fan base. It’s taken me a long time to get to this point so I don’t take it for granted.

 What were the main events that changed your perspective, or that confirm that you are on the right path?

The right path? You never know? We’ve grown gradually as a band without the help of promotional techniques, big label money and radio / press backing.. It wasn’t a conscious decision to play it that way, it just turned out like that. I guess I’m proud to have made it this far under the circumstances, but like everyone I’ve made mistakes too. No one knows if they’re on the right or wrong path. Right?

 What does music mean to you? Why and when did you decide to be part of the music industry?

I wouldn’t consider myself a part of the music industry. And whatever it is I am a part of, it wasn’t a case of ‘making a decision’ to be part of it. Music is my main outlet creatively, even if no one listened to what I created, I’d still do it regardless. It means a lot, to me, my wife, whoever.. It’s got nothing to do with ‘the industry’.

 Was it a hard start? What was main obstacles you had to deal with in the beginning?

No, it was easy in the beginning, for me at least. I had no expectations. I still don’t really.. I just take it step by step, each record, each show. There’s still a lot I want to achieve. It’s counterproductive to concern yourself with obstacles.

 Your album „Mademoiselle“, was kind of a game changer. What do you think is the esence of this album? Why does it still resonate in listeners and your fans?

I honestly have no idea! The album is very imitative, I was still working out what The Underground Youth’s sound was going to be. All the songs were recorded differently so it amazes me that people appreciate it as an album. It’s pretty overwhelming that it’s reached such an audience.

Your lyrics are poetic interpretetions of feelings and emotion. What is the process of creating the lyrics to your songs?

It differs. Sometimes it’s personal. Sometimes I create characters and stories and the songs accompany these fictional narratives. I like to visualise what I’m writing about, that’s what helps give my music a cinematic sound. It’s all a soundtrack to a film that was never made.

What is your opinion to the commercial music we listened in radio?

I don’t really have an opinion. It saddens me that so much exposure is given to some artists and not to others. Not because of quality or relevance but because of the money and influence backing them. You have to reach outside of commercial radio stations to find music to fall in love with.

As an artist what is your main goal in creating music? To be sepperated from the commercional sphere, or to be a part of it?

The goal is to continue pushing myself creatively. To continue to create work that I am proud of and that I truly put myself into. Essentially my goal is to continue doing what I love for a living.

 Is there any place you find inspiring?

We moved to Berlin 2 years ago and it is probably one of the most inspiring cities I’ve experienced. It’s full of a creative energy that has seeped into me.

 What is your personal favorite song, that you‘ve ever create?

Impossible to say.. I’m proud of most of what I’ve created but once it’s finished I distance myself from it. I can’t hold any opinions like that over my own work.

Who are your favorite musicians? Bands? Movies? Novelists?

Another impossible question hah.. Michael Gira, The Fall, Before Sunrise, Hubert Selby Jr. They’ve all played some important role in my life recently.

What’s your opinion on art? Why is it important, especially today when there are lot of political and social issues?

Can you imagine living in this world and not having the outlet that art provides? Personally, I’d go fucking insane.

 What is a perfect day for you?

No day being the same.. I love touring but you couldn’t live like that permanently. I love relaxing days, spending time in the studio, being alone, being with my wife, being with friends. Perfection is a combination of it all.

 In March you will have tour in Europe. What do you like about Europe? What can we expect from you? What can we look forward to?

It’s great to tour Europe. You experience so many different cultures, languages, landscapes, cuisines in such a short space of time. It can be overwhelming but that’s all part of being on tour. We’ve got a really strong live show right now. We’re playing tracks from across our whole discography. It’s exciting, energetic, a lot of fun.

Slovenská verzia

Kto prišiel s názvom Underground Youth? A čo tento názov znamená?

Bol to názov jednej z mojich ranných básní, ktorú som napísal a potom zmenil na jednu z mojich ranných skladieb. Nachádza sa na našom prvom albume (Morally Barren). Vybral som si tento názov pre našu skupinu, bez toho, aby som o tom veľmi rozmýšľal. Nebolo to úmyselné ani to nemalo nič reprezentovať..

V roku 2009 vyšiel váš debutový album „ Morally Barren“. V roku 2017 vyšiel váš posledný album „ What Kind of Dystipian Hellhole Is This?“ Ako by ste opísali svoju cestu od vášho prvého albumu po posledný?

Nikdy som nič od toho, čo som robil neočakával. Bolo to pre mňa veľmi prirodzené. Písať, nahrávať a vydávať hudbu. Teraz je tomu skoro 10 rokov a nahrali a vydali sme toho strašne veľa. Cestovali sme a budovali sme si neskutočne lojálnu fanúšikovskú základňu. Trvalo mi strašne dlho, kým sa to všetko dostalo k tomuto bodu a práve preto nič nepovažujem za samozrejmosť.

Čo boli najdôležitejšie udalosti vo vašom živote, ktoré vám buď zmenili perspektívu, alebo vám potvrdili, že ste na správnej životnej ceste?

Správna cesta? Nikdy nevieš. My sme rástli ako kapela bez akejkoľvek pomoci, alebo promovacích techník, veľkých spoločností, peňazí alebo rádií. Nebolo to vedomé rozhodnutie hrať takýmto spôsobom, ono sa to skrátka tak vyvinulo. Myslím, že som hrdý na to, že ste to dokázali dotiahnúť takto ďaleko za takých podmienok, aké sme mali, ale rovnako ako všetci ostatní, aj ja som robil na tejto ceste chyby. Myslím si, že nikto tak úplne nevie či je na správnej alebo nesprávnej ceste. Či?

Čo pre teba znamená hudba? Kedy a kde si sa rozhodol, že budeš súčasťou hudobného sveta?

Nepovažujem seba za súčasť hudobného sveta. A čohokoľvek súčasťou som, nebol v tom úmysel „spraviť také rozhodnutie“, aby som sa súčasťou toho sveta stal. Hudba dáva voľný priechod mojej kreativite, aj keby nikto nepočúval to, čo tvorím, robil by som to naďalej. Znamená to pre mňa veľa. Pre mňa, pre moju ženu, pre kohokoľvek. Nemá to nič spoločného s tým, že som súčasťou „hudobného sveta“.

Bolo ťažké začať? Aké boli najvýraznejšie prekážky s ktorými si sa musel potýkať na začiatku?

Vlastne, to bolo celkom ľahké na začiatku. Aspoň teda pre mňa. Nemal som vôbec žiadne očakávania. Stále nemám, ak mám pravdu povedať. Skrátka som k tomuto pristupoval krôčik po krôčiku, každá nahrávka, každý koncert. Je toho dosť, čo by som ešte rád dosiahol. Ale je kontraproduktívne zamýšľať sa nad nejakými prekážkami.

Váš album „Mademoiselle“, bol pre vás zlomový. Čo si myslíte, že je esenciou tohto albumu? Prečo stále tak veľmi rezonuje u vašich fanúšikov?

Úprimne? Absolútne netuším! Tento album bol ešte veľmi neucelený, stále som totiž pracoval na tom, aký zvuk by mal The Underground Youth mať. Každá z piesní bola nahraná iným spôsobom a stále ma fascinuje, že toto je jedna z vecí, ktorú ľudia na tom albume oceňujú. Je to veľmi povznášajúce, že si to vytvorilo také publikum.

Foto: Mattias Launois

Tvoje texty sú poetickými interpretáciami pocitov a emócií. Aký je proces tvorby textu do tvojich piesní?

To sa neustále mení. Niekedy je to veľmi osobné. Niekedy vytvorím charaktery a príbehy a tieto skladby tieto fikčné charaktery sprevádzajú. Rád si vizualizujem to o čom píšem.  To mi pomáha dať hudbe filmový zvuk. Všetko je to soundtrack k filmu, ktorý nikdy nevznikol.

Aký je tvoj názor na komerčnú hudbu, ktorú počujeme napríklad v rádiu?

Na to nemám názor. Mrzí ma, že sa do pozornosti dostávajú len určití umelci a nie iní. A nie je to otázka kvality alebo relevantnosti, je to vyslovene len o peniazoch a vplyvu, ktorý títo umelci majú za sebou. Je dôležité vystúpiť mimo priestor komerčných rádií, aby si našiel hudbu do ktorej sa môžeš zamilovať.

Ako umelec, čo je tvoj hlavný ciel pri tvorení hudby? Byť oddelení od komerčnej sféry alebo do nej patriť?

Hlavný cieľ je neustále prekonávať samého seba čo sa týka kreativity. Vytvárať diela, na ktoré môžem byť pyšný a do ktorých môžem vložiť samého seba. V podstate je mojim cieľom pokračovať v tom čo robím a milujem.

Je nejaké miesto, ktoré je pre teba inšpirujúce?

Pred 2 rokmi sme sa presťahovali do Berlína, čo je asi jedno z najinšpiratívnejších miest, v akých som kedy bol. Je plné kreatívnej energie, ktorá mnou doslova presakuje.

Aký je tvoja obľúbená pieseň, ktorú si vytvoril?

 Na toto nemám odpoveď. Som hrdý na väčšinu vecí čo som vytvoril a hneď ako s tvorbou skončím tak sa od toho diela dištancujem. Nemôžem mať takéto druhy pocitov k mojej vlastnej tvorbe.

Máš nejakého obľúbeného hudobníka? Skupinu? Film? Spisovateľa?

Ďalšia otázka na ktorú nemám odpoveď… hah. Michael Gira, The Fall, Pred úsvitom, Hubert Selby Jr. Toto všetko hralo pred nedávnom v mojom živote veľmi dôležitú úlohu.

Aký máš názor na umenie? Prečo si myslíš, že je dôležité hlavne dnes, keď máme množstvo politických a sociálnych problémov?

Vedel by si si predstaviť svet, kde nemôžeš nechať voľný priebeh svojim myšlienkam, ktoré umenie ponúka? Osobne by som sa zbláznil.

Popíš nám svoj perfektný deň.

Žiadny deň nie je rovnaký. Mám rád cestovanie, ale nemôžeš tak žiť neustále. Milujem dni, kedy môžem relaxovať, byť v štúdiu, byť sám, byť s mojou ženou, byť s mojimi priateľmi. Kombinácia tohto všetkého vytvára pre mňa dokonalosť.

V marci budete mať Európske turné. Čo máš rád na Európe? A čo môžeme na tvojich koncertoch očakávať? Na čo sa môžeme tešiť?

Je fantastické koncertovať v Európe. Zažiješ toľko rozdielnych kultúr, jazykov, krajín, jedál a to všetko vo veľmi krátkom čase. Môže to byť povznášajúce, ale patrí to k tomu, keď koncertuješ. Máme strašne silné live koncerty. Hráme piesne z celej našej diskografie. Je to vzrušujúce, energetické a je to strašná zábava.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.