Film & TV Film 2010+ Filmové kritiky a analýzy

Chappie (2015): Rozbor filmovej hudby

Film režiséra Neilla Blomkampa je akčným sci-fi, ktoré sa odohráva v budúcnosti, kedy si ľudstvo postaví vlastnú robotickú policajnú jednotku. Snímka okrem ctižiadostivosti človeka poukazuje aj na gangsterský život. Ten je vyobrazený prostredníctvom hlavných hrdinov, známych hudobníkov zo skupiny Die Antwoord. Ninja a Yolandi Visser boli pre film veľkou inšpiráciou a zrejme preto je aj ukážkou ich autonómnej hudby. Takáto hudba je označovaná ako rave-rap. Vytvárajú ju kombináciou elektroniky s hip-hopom. Skladateľ Hans Zimmer sa nimi nechal ovplyvniť aj pri komponovaní filmovej hudby. Skombinoval množstvo elektronickej hudby s reálnymi, ale aj syntetizátorovými nástrojmi. Nijakou výraznou zmenou žánru filmovej hudby nás v celom filme neprekvapí.  V hudbe si môžeme všimnúť určitú štruktúru pripomínajúcu sínusoidu. Neustále prechádza z pulzujúcej, miestami až tanečnej pasáže, do pokojnejšej. To dokáže robiť aj na krátkych bojových úsekoch, kde je takéto využitie aj nutnosťou. Keďže rytmika a sila hip-hopového rytmu nemá také možnosti gradovania, ktoré by pri neustálom opakovaní v dvojhodinovom filme bol divák schopný vydržať.

Vo filme nie je využívaný výrazný melodický leitmotív, ale komunikácia významu je vytváraná charakteristickým žánrovým vyobrazením hudby: hip-hop; elektronika + orchester, spev, hudobné ruchy. Hip-hop je spájaný s gangstermi. Na druhej strane, ostatné postavy sú sprevádzané elektronikou a jej kombináciami.

Úvod filmu je vyrozprávaný pomocou dokumentárnej kamery doprevádzanej napínavou mohutnou hudbou predznačujúcou príchod niečoho zlého. Čoho? To sa dozvedáme v zábere na robota. Záber doprevádza zvuk mohutného orgánu. Toto predurčovanie a postupná gradácia hudby pokračuje až k prebúdzaniu prvého robota doprevádzaného hlbokým tlkotom srdca. Táto anticipácia hudby a obrazu je zároveň akési klišé pre diváka pozorujúceho tento stroj, ale zároveň tým autor predznačuje neskorší vývoj deja.

Pri úvodnej naháňačke hudba rýchlym tempom vytvára kontinuitu. Aj bez použitia strihov obrazu na policajné autá vieme, že títo gangsteri sú prenasledovaní a pred niečím utekajú. Postupné basové tóny sa pri príchode na vrakovisko vystriedajú s vyššími, čím sa divák uvoľní. Pri streľbe zo zbrane následne nastane krátke filmové ticho a vyprázdni sa zvuková stopa. Opätovným rozbehnutím deja hudba graduje na tempe, čo zvyšuje aj napätie. Postupne začína prestrelka. Tu si môžeme všimnúť, že výbuchy bômb sú doprevádzané aj akcentmi v hudbe. Príchodom robotov sa v hudbe objavuje nový elektronický syntetizátorový tón, ktorý klesá a kopíruje pohyb v obraze. Hudba pri tom nadobúda epický charakter. Častým opakovaním filmového ticha sprevádzaným spomaleným záberom, autor upriamuje pozornosť na určité detaily, ako je nabitie zbrane, guľka zasahujúca robota, spomalenie deja.

Opisovanie stvoriteľa Chappieho je sprevádzané jemnou orchestrálnou nediegetickou hudbou s prvkami elektroniky. Popri tom ako skladá robota sa aj do hudby postupne pridávajú nástroje, pričom hudba necháva priestor ruchom. Celkom značne vieme určiť moment, kedy máme identifikovať Chappieho nielen ako obyčajného robota, ale aj tvora o niečo výnimočnejšieho. Jemné tóny postupným stúpaním dotvárajú atmosféru na pozadí, doplnenú o jaskynné zvuky kvapkania vody pripomínajúce pravekého človeka a stvorenie ľudstva. Tieto organické motívy sa opakujú aj v ďalších pasážach, kedy sa Chappie postupne učí ľudskému chápaniu. Tu môžeme pozorovať, ako sa hudba postupne vyvíja a opisuje nadobúdané city Chappieho. Hudba podporuje aj halucinácie. Využíva pri tom glizandá a hranie slákom na činely. Nediegetická hudba opisuje jeho hnev a aj lásku Chappieho tvorcu k nemu. Pri čítaní rozprávky Chappimu môžeme počuť detskú uspávankovú zvonkohru a postupnou transfokáciou obrazu zaniká hlas matky. Hudba upriamuje pozornosť na to, ako Chappie vnútorne prežíva túto situáciu.

Autor vo filme využíva aj diegetickú hudbu. Na základe nej dotvára prostredie gangsterov repovou hudbou znejúcou z rádií áut v obraze, ale aj zo zdrojov, ktoré reálne nevidíme, ale vďaka charakteru spracovania nemáme problém uveriť, že sa nachádzajú v danom prostredí. Zaujímavo spracovali pasáž, kedy sa Chappie učí hádzať zbrane do fliaš. Na začiatku počujeme nediegetickú hudbu. Jej zrýchlením nás pripúta k obrazu a strihom nás prenesie z exteriéru do interiéru. Vidíme striekajúci sprej.

Následne sa hudba zmení na diegetickú, kedy postavy rozprávajú na Chappieho. Na záver scény vidíme, ako okolo nás prechádza auto, v ktorom táto hudba hrá. Hudba už neevokouje emócie, ale prechádza do opisovania prostredia jednoduchou zmenou charakteru. Takýchto prechodov by sme mohli nájsť vo filme ešte niekoľko.

V polovici filmu sa zásadne zmení zoskupenie nástrojov pri opisovaný zlého tvorcu robotov. Keď antihrdina programuje, aby sa všetci roboti vypli, tak sa v hudbe objavia mužské hlasy asociujúce tragickosť a mystickosť. Následná kontinuita niekoľkých strihov vo rôznych prostrediach je sprevádzaná chromatickým klesaním tónov, stúpajúcim tempom a kompresiou, ktorá hudbu zagresívni. Pri strihu na zločincov v ich dome sa zas ozve diegetická hudba z daného prostredia, ktorá sa naspäť vráti do predošlej nediegetickej, kde vidíme ako mesto začínajú rozbíjať a ovládať zločinci.

Film je ukončený smrťou matky. Lúčime sa s ňou nediegetickou rave-rapovou hudbou od tvorcou Die Antwoords, ktorá sa však správa ako filmová hudba a obohacuje záverečné strihy aj o prácu s jednotlivými prvkami hudby ako je pískanie pri nadhľade na mesto alebo ženský spev pri skladaní nového robota. Môžeme si všimnúť aj presné strihy v tempe hudby. Táto repová hudba prechádza aj do záverečných titulkov, kde sa následne vystriedajú niektoré skladby z filmu.

Celkovo filmová hudba vo filme Chappie na prvý pohľad neupúta všetkých divákov, ale pri dôslednom počúvaní a skúmaní môžeme nájsť, že filmová hudba naozaj komunikuje a nie je to len bezcieľna prezentácia hudobnej skupiny.

 

O autorovi

Michal Horváth

Michal Horváth