Historické okienko

Česko-Slovensko a podpora medzinárodného terorizmu

By  | 

Terorizmus, hlavne ten spojený s islamom, je dnes v dôsledku aktuálneho geopolitického vývoja žiaľ súčasťou života aj u nás v Európe. V tomto článku sa nechcem hrať na odborníka a písať o tom prečo tomu tak je, či rozprávať o tom ako túto situáciu riešiť. Skôr chcem vniesť do tejto problematiky trocha svetla a poukázať na to, že s terorizmom máme z historického hľadiska skúsenosti aj u nás, a nie až tak dávne. Dôvodom venovať sa tejto téme je aj to, že mnoho bežných ľudí a politikov sa dnes tvári ako keby sa nás dnešná situácia a vývoj netýkal a vinu zaň zvaľujú na druhých. Môžeme sa pýtať prečo tomu tak je a odpoveď by sme v skratke mohli zhrnúť tak, že preto, že to niekomu vyhovuje. Teraz tu nehovorím o nejakých konšpiráciách ale o tom, že jednoducho je ľahšie zvaliť vinu na druhého, ako si priznať aj svoje chyby a snažiť sa ich napraviť. Ale to je určite iba jedným z dôvodov a ak by sme chceli, našli by sme isto aj iné ako napríklad túžba po moci, peniazoch atď., ale to je téma na iný článok. Vráťme sa spať k hlavnej téme a tou je podpora medzinárodného terorizmu ČSSR. Pre mňa samotného boli nasledujúce zistenia prekvapením, pretože som o nich donedávna nevedel. Možno pre vás ostatných nebudú až také prekvapivé a možno vám na druhej strane poskytnú ďalší kúsok do mozaiky a umožnia vám vnímať dnešnú situáciu v trochu inom svetle. Predtým než sa budem venovať konkrétnym príkladom tak sa pozriem aj na to ako je dnes vlastne definovaný terorizmus. Nahliadnuť do tejto problematiky považujem za dôležité pre to, že sa často stáva, že si s terorizmom asociujeme aj činy, ktoré možno pod jeho definíciu ani nespadajú, čo vyvoláva iba zbytočnú nenávisť.

Krátka história definície terorizmu

Slovo terorizmus pochádza z francúzskeho slova terrorisme (ktoré vychádza z lat. terrere, čo znamená vyvolávať strach) a vo svojom prvotnom význame označovalo teroristické činy štátu (vládnej moci) proti vlastným občanom v rokoch (1793 – 1794) počas Veľkej francúzskej revolúcie (VFR, 1789 – 1799). V tomto období VFR, ktoré  sa označuje ako Jakobínsky teror alebo Hrôzovláda, sa dostali k moci jakobíni na čele s Maxmilianom Robespierrom a Dantonom, čo viedlo k poprave 15 – 35tisíc Francúzov, ktorí boli považovaní za nepriateľov revolúcie. Jakobínom šlo hlavne o to, aby udržiavali ľudí v neustálom strachu a mohli tak dosiahnuť svoje politické ciele.[1]

FBI definuje terorizmus ako nezákonné použitie sily a násilia proti osobám alebo majetku so zámerom zastrašiť alebo vyvolať tlak na vládu, civilné obyvateľstvo alebo jeho určitú skupinu a dosiahnuť tak politických alebo spoločenských cieľov.[2]

Pojem terorizmus dnes nemá jednu ustálenú definíciu. Dôvodom je jeho premenlivosť a to, že každý štát, či nadnárodná organizácia popisuje tento fenomén rozdielne. Niekedy sú dokonca názory na to, kto je to terorista úplne protichodné. Niekto môže použiť slovo terorista, niekto bojovník za slobodu.  Napríklad zástupcovia moslimských krajín vytrvalo odmietajú všeobecnú definíciu terorizmu, pretože podľa nich nie je možné nazývať teroristami tých, ktorí používajú násilie v mene práva na sebaurčenie národov alebo odporu proti zahraničnej okupačnej sile.[3]

Najbežnejšie definície toho, čo je terorizmus zahŕňajú nasledovné:[4]

  • použitie násilia alebo vyhrážanie sa použitím násilia s cieľom dosiahnuť politickú, ideologickú alebo náboženskú zmenu;
  • za teroristické činy sú považované iba také, ktoré spôsobili tzv. Non-state actors (NSA), teda nadnárodné organizácie (často pôsobiace medzinárodne) nespadajúce pod žiadnu vládu, alebo osoby v utajení pracujúce pre určitú vládu;
  • teroristický čin sa okrem zasiahnutia cieľa dotýka aj nevinných obetí, s cieľom zasiahnuť čo najväčšie spektrum spoločnosti;
  • zároveň sú to činy, ktoré sú protizákonné (mala prohibita) a vo svojej podstate imorálne a zvrátené (mala in se).

V jednoduchosti podstatu terorizmu vystihuje čínske príslovie: „Zabi jedného, postrašíš desaťtisíc.

Výcvik teroristických živlov v ČSSR

Socialistické Česko-Slovensko v záujme „svetovej revolúcie“ vysielalo a školilo alebo poskytovalo útočisko množstvu protizápadne orientovaných zahraničných teroristických živlov. V 60. rokoch 20. storočia prebiehal vo vtedajšej ČSSR výcvik frekventantov z Angoly, Ugandy, Indonézie, Tanzánie či Zanzibaru. Výcvik organizovala vtedajšia správa ministerstva vnútra, ktorá mala funkciu kontrarozviedky s politickým zameraním.[5]

Schvaluje se uspořádat pro 10 Angolců pěti až šestiměsíční bezpečnostní kurz usneslo se politické byro ÚV KSČ 17. ledna 1961.[6]

Angola bola v tom čase portugalskou kolóniou a zo strany ČSSR išlo o podporu partizánskeho Ľudového hnutia za oslobodenie Angoly (MPLA), ktoré sídlilo priamo v Portugalsku .


Do apríla 1968 prebehlo na najrôznejších miestach vtedajšej ČSSR viac než 40 rôznych výcvikových kurzov, na ktorých sa zúčastnilo okolo 250 frekventantov z 11 afrických a 2 ázijských krajín. Výcvik prebiehal hlavne v Jílové pri Prahe a na Slapech. Na Morave prebiehal v obci Zastávka.  Po potlačení Pražskej jari v auguste 1968 boli všetky programy a spolupráca ukončené. V programoch sa pokračovalo až po normalizácii niekedy v roku 1975, kedy prebehol výber vhodných adeptov so zameraním na podporu tzv. „národno oslobobodeneckých hnutí“.[7]

1. mája 1982 vznikol Ústav zahraničních studií Vysoké školy SNB (Sboru národní bezpečnosti) so sídlom v obci Zastávka. Táto inštitúcia vznikla na platforme vtedajšie bývalej práporčíckej školy SNB (s krycím menom „Prístav“). Výcvikom tu prešli frekventanti z Nikaraguy, Sýrie , Afganistanu (okolo 400 osôb) a Palestíny (okolo 130 osôb). Medzi Palestínčanmi, ktorí sa v Československu pohybovali bol aj neslávne známy terorista Abú Nidál. ČSSR taktiež pomáhala vycvičiť kurdských partizánov, ktorí pôsobili na území Turecka.

Abú Nidál (1976)

„Když označení kurzů dešifrujeme a uvědomíme si situaci v těchto zemích, zjistíme, že většina posluchačů se připravovala buď k podvratné a partyzánské činnosti proti nekomunistickým vládám anebo naopak k potlačování opozice ve státech, kde už prosovětský režim zvítězil. O výběru zemí rozhodovali pracovníci mezinárodního oddělení ÚV KSČ. „Zcela mimořádného charakteru byly kurzy pořádané pro Iráčany, které jsme organizovali se souhlasem ÚV KSČ,“ poznamenal jeden z krajských náčelníků StB.“[8]

Materiálna podpora teroristických hnutí 

ČSSR sa podielala okrem výcviku členov „národno oslobobodeneckých hnutí“ aj na materiálnej pomoci týmto hnutiam. Predávala im zbrane a ďalší vojenský materiál.

Napríklad v roku 1984 nakúpili Palestínčania 110 kusov samopalov vz. 61 „Škorpión“, pištole, muníciu , aparatúru pre tajný odposluch a šifrovacie materiály. Najpreávanějším teroristickým materiálom, ktorý bol teroristami na celom svete veľmi obľúbený, bola plastická trhavina Semtex, z vtedajšieho Národného podniku Semtín Pardubice. Ako uvádzajú niektoré dobové pramene, teroristom bolo predaných vyše 1000 ton.

To ako tesne bola ČSSR spätá s týmito organizáciami dokladá aj fakt, že koncom roka 1988 bola dohodnutá dodávka 200kg Semtexu a 1000kg tritolu do africkej Guiney.[9] 

Atentát v Štrasburgu

ČSSR ale nepodporovala terorizmus iba pasívne cez výcvik, či dodávky zbraní a iných materiálov, ale sama cez ŠTB iniciovala rôzne akcie, namierené proti západným ideologickýcm nepriateľom.

V polovici mája 1957 poslala ŠTB bombu, zamaskovanú ako krabica cigár, starostovi André-Marie Trémeaud do francúzskeho Štrasburgu. Tu sa konalo rokovania Európskeho spoločenstva pre uhlie a železo (predchodca Európskej únie). Avšak tento balíček neotvoril prefekt ale v piatok 17. mája tak urobila jeho manželka Henriette Trémeaud. Následný výbuch ženu roztrhal na kusy.

André-Marie Trémeaud a Henriette Trémeaud

Najskôr sa všetci domnievali, že atentát pripravili alžírski povstalci, keďže Trémeaud tam bol kedysi prefektom. ŠTB dokonca chcela vyvolať dojem, že za akciou stoja nemeckí neonacisti, odporcovia európskeho zjednocovania. Neskoršie vyšetrovanie ale ukázalo na pôvod balíku z ČSSR. To, že za atentátom bola ŠTB potvrdili jej dôstojníci Josef Frolík a Ladislav Bittman, ktorí emigrovali do USA. [10]

Zdroje:

[1] https://en.wikipedia.org/wiki/Terrorism#Terminology

[2] https://www.fbi.gov/investigate/terrorism

[3] https://is.muni.cz/th/182066/pravf_m/Europska_unia_pod_hrozbou_medzinarodneho_terorizmu.pdf

[4] https://en.wikipedia.org/wiki/Definitions_of_terrorism#cite_note-Williamson-38-1

[5] Kristýna Kochánková. Charakteristika současného islamistického terorismu. (Bakalářská práce). UTB ve Zlíně, Fakulta logistiky a krizového řízení, 2012.

[6] http://zpravy.idnes.cz/terorismus-socialistickym-statem-posveceny-fnt-/zahranicni.aspx?c=A020701_095210_vedatech_jan

[7] Kristýna Kochánková. Charakteristika současného islamistického terorismu. (Bakalářská práce). UTB ve Zlíně, Fakulta logistiky a krizového řízení, 2012.

[8] http://zpravy.idnes.cz/terorismus-socialistickym-statem-posveceny-fnt-/zahranicni.aspx?c=A020701_095210_vedatech_jan

[9] Kristýna Kochánková. Charakteristika současného islamistického terorismu. (Bakalářská práce). UTB ve Zlíně, Fakulta logistiky a krizového řízení, 2012.

[10] Jakub Petlák. Útok StB ve Štrasburku v roce 1957. (Diplomová práce). MASARYKOVA UNIVERZITA v Brně ,Fakulta sociálních studií, 2014

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.