Film & TV

Film: Ikarie XB 1 (Česko-Slovenské sci-fi)

By  | 

Aj v socialistickom Česko-Slovensku sa točili sem tam kvalitné sci-fi filmy, ktoré vo svojej dobe mohli konkurovať aj tým „hollywoodskym“. Medzi takéto filmy môžeme zaradiť aj snímok českého režiséra Jindřicha Poláka, Ikarie XB 1. Film vznikol v roku 1963 na námet románu Denník z vesmíru (Obłok Magellana, 1955) od poľského spisovatela Stanisława Lema a stal sa jedným zo základných pilierov moderného sci-fi.

Dej filmu sa odohráva v roku 2163, prevažne na vesmírnej lodi Ikarie XB 1, ktorej posádku tvorí 40 vedcov a astronautov. Podľa mien sú z rôznych krajín sveta. Misiou vesmírnej lode Ikarie XB 1 je hľadať život na planétach v sústave Alfa Centauri. Počas deja sa postupne zoznamujeme s kapitánom Abajevom a jeho zástupcom MacDonaldom, vedcom Anthonym, ktorý vlastní robota Patrika z 20. storočia. Ten je pre ostatných členov posádky haraburdou a zdrojom rôznych vtipných poznámok. Zároveň si pri Patrikovi nemožno nevšimnúť inšpirácu robotom Robbym z kultového sci-fi filmu Forbidden Planet (1956).

ikarie-xb-1-9

S rozvíjajúcim sa príbehom sa postupne zoznamujeme s jednotlivými postavami a charaktermi a dozvedáme sa čoraz viac o spoločnosti 22. storočia, v ktorej žijú. Ako som spomínal, posádku tvoria podľa mien ľudia z rôznych krajín sveta (Ruska, USA, Poľska, Česka…), ktorí tvoria jednu harmonickú spoločnosť. Ide teda pravdepodobne o spoločnosť, kde na zemi ľudia žijú v miery, prekonali prekážky ako chamtivosť, túžbu po moci atď.., a nastolili istý typ utópie. Už zo začiatku mi film pripomína seriál Star Trek (nikoľko ročná misia objavovať, rôznorodá posádka a ideálna spoločnosť), ktorý vznikol o niekoľko rokov neskôr. To, že táto spoločnosť je vyspelejšia a civilizovanejšia ako tá z 20. storočia podčiarkuje aj scéna, pri ktorej posádka Ikarie natrafí na neznámu nefunkčnú vesmírnu loď. Vyslaný dvojčlenný výsadok zisťuje, že loď pochádza z 20. storočia. Na jej palube nachádzajú mŕtve telá ľudí, peniaze a hazardné hry (tu ide o ideologickú narážku na kapitalistický spôsob života) a zisťujú, že posádka (ktorú nazývajú zvieratami) sa pri objavení problémov pozabíjala navzájom. Výsadok nakoniec objavuje na vesmírnej lodi z 20. storočia atómové zbrane, čo vedie k jeho tragickému koncu v žiari ich výbuchu. Ideologický odkaz „zlého západného kapitalizmu“ je tu podčiarknutý dvakrát, výsadok dopadol tak ako ľudia v 20. storočí, čo sa dozvedáme z rozprávania.

ik-1

Ikarie XB 1, režiséra Jindřicha Poláka ale nie je iba o ideológii alebo inšpirovaní sa západnou kinematografiou, ale prináša aj vlastné zaujímavé otázky a myšlienky. Z tých „klasických“ napríklad posádka rieši problém dlhodobého medzihviezdneho cestovania a jeho vplyv na izolovanú spoločnosť. To sa prejavuje napríklad v chovaní Michala, ktorému už lezie na nervy, že jeho kolega stále používa slovo „chápeš“. Práve takýmito malými, ale prepracovanými detailami dokáže film prekvapiť.  Ďalší problém, ktorého sa film dotýka spadá do oblasti sociológie, psychológie aj fyziky. Ide o rozdielne plynutie času na planéte zem a pre posádku Ikarie. Pre členov posádky to znamená, že ich rodina, či kamráti budú pri návrate na zem od nich o 15 rokov starší.

Ikarie-xb1-2

Hlavná zápletka sa ale točí okolo záhadnej choroby, ktorá spôsobuje útlm biochemických reakcií v ľudskom organizme. To znamená, že posádka upadá nekontrolovatelne do spánku. Neskôr sa dozvedáme, že chorobu spôsobuje radiácia z tmavej hviezdy. Situácia začína byť kritická a celá posádka zachvíľu upadne do hlbokého spánku, z ktorého sa má podľa doktora prebudiť za 60 hodín. MacDonald ale výpočtom doktora neverí a chce vesmírnu loď obrátiť späť k zemi. Kapitán Abajev ho ale v poslednej chvíli nenásilným spôsobom zadrží. Následne posádka upadá do spánku. Táto scéna je ďalším príkladom prezentujúcim vyspelú spoločnosť, v ktorej sa problémy riešia inak ako s použitím sily.

IkarieAmerický plagát (film bol pre premietanie v USA upravený s odlišným koncom)

Po 25 hodinách sa posádka preberá. Niečo nie je v poriadku, pretože mali spať 60 hodín, ale radiácia už na nich zjavne nemá uspávací účinok. V tom sa objavuje ale aj ďalši problém a tým sú Svenson a Michal, u ktorých sa prejavujú ďalšie znaky choroby z ožiarenia. Títo dvaja členovia posádky predtým vymieňali výsadkový modul, o ktorý Ikarie prišla pri jadrovom výbuchu. Najviac je chorobou z radiácie postihnutý Michal, ktorý sa dostáva do šialeného stavu a ozbrojený sa snaží vrátiť na zem. Svojim konaním, pri ktorom vypína centrálu robotov (ktorá pomáha obsluhovať loď), sa stáva hrozbou pre celú posádku. Situáciu nakoniec vyrieši MacDonald, ktorý sa za Michalom vydá a presvedší ho aby sa podrobil liečbe, a tak ho zachráni. Opäť nenásilná odpoveď na vzniknutú situáciu, ktorá je zaujímavá a odlišná od dnešných komerčných filmov, kde by sa možno takáto situácia riešila s dôrazom na väčšiu akciu, s cieľom „zabaviť a zaujať “ čo najviac divákov. Šialeného a nebezpečného čelna posádky by v tom lepšom prípade zaistilo ozbrojené komando, v tom horšom by bola hrozba rovno eliminovná.

ikaire_still_12001_stillIkarie XB-1 a 2001: A Space Odyssey

Následne sa posádka obracia svoju pozornosť na záhadné silové pole, ktoré začalo chrániť ich loď pre dradiáciou tmavej hviezdy. Postupne sa dopracuje k záveru, že silové pole musí byť umelého pôvodu, čo znamená exitenciu mimozemského života. Film vrcholí tým, že Ikarie XB 1 pristáva na planétu v Alfa Centuari, ktorej obyvatelia sú pôvodcami záhadného silového poľa. Misia je splnená.

O tom, že tento film má čo ponúknuť aj dnes svedčí príbehová hĺbka, ktorá bude imponovať hlavne divákom, ktorí sa radi zamýšľajú nad vecami ako pozerajú prvoplánové hollywoodske „skripty“. Okrem toho sa ale tento film stal aj inšpiráciou pre ďalšie sci-fi filmy a tv-seriály. Určite ho videl aj samotný Gene Rodenberry (tvorca Star Trek), a nechal sa ním inšpirovať, keďže vo filme sa nachádza napríklad aj scéna, kedy sa na lodi spustí poplach, ktorý oznamuje, že posádka má zaujať svoje pozície. Následne sa niekto ozve s hláškou typu, „vypnite ten kravál“. Táto scéna bude až príliš povedomá každému fanúšikovi Star Trek-u.  Filmom režiséra Jindřicha Poláka sa vraj nechal inšpirovať aj samotný Stanley Kubrick vo svojom filme 2001: A Space Odyssey (1968).

Ikarie XB 1
Pôvodný názov: Ikarie XB 1
Krajina: Československo
Jazyk: čeština
Dĺžka: 83 minut
Žáner: science fiction
Scenár: Pavel Juráček a Jindřich Polák
Réžia: Jindřich Polák

Produkcia: Filmové studio Barrandov
Hudba: Zdeněk Liška
Kamera: Jan Kališ
Strih: Josef Dobřichovský
Architekt: Jan Zázvorka

Obsadenie:

Zdeněk Štěpánek – velitel Vladimir Abajev
Radovan Lukavský – zástupce velitele MacDonald
František Smolík – Anthony Hopkins
Otto Lackovič – Michal
Jozef Adamovič – Zdeněk Lorenc
Jiří Vršťala – Erik Svenson
Miroslav Macháček – Marcel Bernard
Marcela Martínková – Štefa
Jaroslav Rozsíval – lodní lékař
Irena Kačírková – Brigitta
Svatava Hubeňáková – Rena, MacDonaldova žena
Dana Medřická – Nina Kirová

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.