Film & TV Historické okienko Kultúra & umenie Ostatné

Časy vrcholiaceho súperenia spoločností Pathé a Gaumont

Neutíchajúce pretrasy a výrazné zmeny na poli filmu sprevádzal celý začiatok 20teho storočia. Tvorcovia a obchodníci hľadali spôsoby a patenty, ako najvýraznejší spoločensko-kultúrny prvok a fenomén doby, film, možno pertraktovať k čo najväčšiemu diváckemu publiku. Od kinetoskopov či mutoskopov, a ich zložitých prenosných metód na sfunkčnenie, ktoré najrôznejšími formami uvádzali najjednoduchšie premiatacie schopnosti sériových obrázkov skrz točiace sa valčíky a iné podobné metódy sa vo Francúzsku po obrovskom rozmachu Bratov Lumiérovcov a Georgeosa Melièsa dostal do centra pozornosti ako vari prvá veľká vertikálne integrovaná spoločnosť – spoločnosť Pathé Fréres, Société Pathé Frères alebo dokonca Pathé Brothers Company (mimo rozvojových tendencií z hľadiska infraštruktúrneho odvetvia, sa firma považuje aj za vynálezcu fonografického premietania z rokov 1894-1896 Charlesom Pathé-m, pozn.). To znamenalo, že spoločnosť sa v rokoch 1905-1906 vo veľkom rozrastala na produkčnej či distribučnej úrovni a uvádzala svoje filmy. V zahraničí skupovala kiná a vysielacie práva na ne. Využívala vlastné kamerové systémy, disponovala tromi plne funkčnými ateliérmi a dohľad nad režisérmi mal vážený Ferdinand Zecca. Pathé pochopilo, že redistribúciou na zahraničné trhy možno docieliť systematickým zveľaďovaním  techniky, využitím kreativity ako aj marketingovým citom.

Pôsobivý kreslený výtvor súrodencov Pathé(ovcov) v podaní Adriena Barrèreho.

Metodika projektového plánu Pathé Frères:

Vertikálne integrovaná spoločnosť mimo iného znamenala, že nielen horizontálnou integráciou, ktorá zastrešovala pokrytie určitého trhu, resp. jednotlivého sektoru dokáže nasýtiť potreby väčšinového diváka, ale celoplošnou rôznorodosťou a vyváženosťou. Pathé začala iniciovať rôzne trikové, dosiaľ nevidené schémy vo fantastických žánroch, či koloráciou v rámci výplne farebného filmu, ktorá zväčša zvýrazňovala ženské šaty či výrazné montáže, ktoré si pre väčšiu imagináciu vyžadovalo množstvo týchto invenčných noviniek. Filmy v tomto čase naviac neboli príliš dlhé a režiséri prácou na každom z nich maximálne venovali zhruba týždeň. Napríklad Chaplin za svojho „profesora“ vtipov a gagov označil komika Lindera, ktorý v komediálnych skečoch využíval rekvizity ako značný doplnok spontánneho vystupovania. Pathé (spoločnosť ako taká) sa však časom možno až príliš osmelila a za hlavný divácky kurz zamerala pozornosť k stredostavovskému publiku, čo po roku 1908 viedlo k založeniu množstva nezávislých spoločností s menším vplyvom ako napr. Film d´ Art. Pathé si ale aj po tom dokázala držať ohromný vplyv predajom práv a licencií. Po opätovnom ústupe nezávislých spoločností sa Pathé s Gaumontom držali na vrchole ešte zopár rokov…

Odkedy (1897) Pathé expandovala z Parížskej burzy na celosvetový trh, stala sa jedinou svojho druhu v Spojených štátoch a jej portfólio sa dostalo aj do Vitascope. Ešte pred vypuknutím prvej svetovej vojny spoločnosť ovládala trh so štúdiovými kamerami a projektormi a približne 60% všetkých premietaných filmom dostalo záštitu ich značky.

Stručný zoznam nosných experimentálnych noviniek spoločnosti Pathé:

  • Ručne dotvárané farbenie filmov
  • Synchronizácia nahrávok a zvuku
  • 28 mm nehorľavá fólia zvaná Pathéscope
  • Filmové spravodajstvo
  • Reklamné klipy
  • Zlučovanie divadelných predstavení s filmom
  • Systém domáceho filmovania Pathé Baby s filmovou stopou 9,5 mm

Gaumont ako hlavný konkurent:

Gaumont Film Company predstavoval v tom čase hlavného francúzskeho rivala Pathé po tom, čo v roku 1905 dokončil výstavbu nového štúdia. Za hlavnú a všestrannú ikonu spoločnosti možno považovať Louisa Feuilladeho, ktorý vedel vytvárať a kreovať materiál najrôznejšieho druhu a byť mimoriadne schopným a tvorivým v akomkoľvek žánri. Keďže film v období 1890-1904 fungoval na báze kočovného štýlu a premietania sa uskutočňovali na vaudevilloch, prenajatých miestnostiach, sálach atď., od momentu založenia týchto 2 spoločností sa stabilizoval veľký trh a zosúvsťažnila sa úloha podnikania a bezprostredných potrieb potrebných pre plynulý chod trhu. Gaumont chvíľu musel dobiehať svojho rivala a bolo nutné dokúpiť nákladné vybavenie a chýbajúcu infraštruktúru na bezpečnú a pohodlnú prevádzku, aby mu mohol rovnocenne konkurovať.

S čoraz častejšími nevyhnutnými zmenami nedokázal Gaumont konkurovať rozrastajúcejším sa spoločnostiam a v roku 1935 vyhlásil konkurz na svoju firmu. Počas druhej svetovej vojny došlo k rozsiahlemu fyzickému zničeniu zariadení a do roku 1947 vôbec neprodukovala nové filmy. V období francúzskeho novovlnizmu spoločnosť opäť pookriala, pretože americkú kinematografiu stále zväzovali konzervatívne morálne kódexy od Haysa, ktoré akoby zaspali vo svojich staromódnych stereotypoch a nedokázali oživiť novo-generačný trend, ktorý sa valil na povrch.

Stručný zoznam nosných experimentálnych noviniek spoločnosti Gaumont:

  • Podpora výroby kamerového projektora
  • Alice Guy-Blachéová ako prvá režisérka krátkych filmov
  • Medzi rokmi 1905-1914 sa Cité Elgé v La Villette stala najväčším štúdiom na svete
  • Do roku 1914 patril Gaumont k dvom najúspešnejším spoločnostiam na svete

Súčasnosť:

V súčasnosti je spoločnosť Pathé, Gaumont významnou filmovou produkčnou a distribučnou spoločnosťou, ktorá vlastní niekoľko reťazcov kín prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti Les Cinémas Gaumont Pathé a televíznych sietí v celej Európe. Je to druhá najstaršia operačná filmová spoločnosť na svete, po Universal Studios a Paramount Pictures a najväčšia v Európe za štúdiom práve francúzskeho štúdia od Gaumont Film Company (materská organizácia Cinepar). Čiže obe tieto spoločnosti odkazujú na svoju slávnu minulosť a aj v súčasnosti robia opatrenia pre to, aby rozkvitali a priebežne držali tempo s najväčšími priemyselnými reťazcami. Majú na to všetky predpoklady, lesk zašlej slávy a udržiavané tradície.

 

 

Použité zdroje:

Bordwell D., Thompson K.: Dejiny filmu. České vyd., 2 edícia, Nakladatelství lidové noviny, 2011. Praha. ISBN: 9788073312077

Abel, Richard: „In the Belly of the Beast: The Early Years of Pathé Fréres.“ Film History 5, 1993, č.4

Abel, Richard. French Cinema: The First Wave 1915–1929 Paperback ed. Princeton: Princeton University Press, 1987, ISBN 0-691-00813-2

Marie-Sophie Corcy, Jacques Malthete, Laurent Mannoni, Jean-Jacques Meusy, Les Premières Années de la société L. Gaumont et Cie, Afrhc, Bibliothèque du Film, Gaumont, Paris, 1999

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.