Historické okienko Kultúra & umenie Výtvarné umenie Zaujímavosti

Caravaggio: Krvavá história slávneho maliarskeho génia

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Caravaggio , vlastným menom Michelangelo Merisi (29.9.1571. Caravaggio – 18.7.1610, Porto Ercole) bol taliansky barokový maliar a jedna z najvýznamnejších osobností svetového maliarstva. Meno tohto slávneho umelca určite pozná skoro každý. Vytvoril známe obrazy ako napríklad Sedem skutkov milosrdenstva, Bičovanie Krista, či Dávid s hlavou Goliáša.

Divoch Caravaggio

Caravaggio ale nebol známi iba pre svoj veľký talent ale aj pre svoju divokú a tvrdohlavú povahu. V roku 1604 musel kvôli obžalobe na istý čas opustiť Rím a uchýliť sa do Janova. Až po stiahnutí obžaloby sa mohol do Ríma vrátiť  a pokračovať v práci. Často sa venoval nočným potulkám, na ktorých ho sprevádzal jeho sluha. Caravaggio so sebou nosil meč a vyhľadával potýčky a súboje. Toto ale nebol koniec jeho excesom.

Caravaggio na obraze Ottavia Leoniho

Smrtonostný trojuholník

V roku 1606 zabil Caravaggio v rámci duelu, ktorý sa odohral po tenisovom zápase, muža menom Ranuccio Tomassoni. Historici sa dlhú dobu vadili, čo bolo jeho motívom. Išlo o vybavovanie si účtov, provokáciu, prehral maliar tento zápas alebo to bol ďalší z jeho rozmarov?

Teórie o motíve boli ovplyvnené aj hypotézou, že slávny maliar bol homosexuál. To, že maliar bol homosexuál, sa usudzovalo z veľkého počtu malieb, na ktorých znázorňuje nahé mužské telo. Takto Caravaggia vyobrazuje aj režisér Derek Jarman vo filme Caravaggio (1986).

Ján Krstiteľ (1599-1600)

Vráťme sa ale k priebehu celého incidentu, ktorý sa odohral na tenisovom kurte. Po športovom duely nasledoval šermiarky súboj. Caravaggio premohol svojho oponenta Ranuccia Tomassoniho , ktorého následne poranil v oblasti genitálií a ten potom vykrvácal.

V tej dobe súvislo miesto poranenia aj s dôvodom, ktorý viedol k súboju. Ak ste niekoho slovne urazili, bolo dosť možné, že skončíte s ranou na tvári. Ak ste urazili niekoho ženu, skončili ste s odrezanou mužnosťou.

Portrét kurtizány Fillide Melandroni (c. 1597)

Historik Andrew Graham-Dixon hovorí, že Caravaggio nezasiahol Ranuccia v tejto oblasti náhodne.  Po preskúmaní správy, ktorú napísal po smrti Rannucia lekár je jasné, že naozaj sa ho snažil vykastrovať ale Ranuccio sa snažil pravdepodobne uhnúť a tak ho Caravaggio zasiahol do tepny v tejto oblasti. Dôvodom bolo to, že pravdepodobne nejakým spôsobom urazil Fillide Melandroni.

Fillide bola žiadaná prostitútka, známa pre svoju krásu. Caravaggio sa s ňou zoznámil, keď dostal objednávku, ktorej náplňou bolo práve namaľovanie Fillide pre šľachtica Vincenza Giustinianiho. Caravaggiovi bola zjavne viac než sympatická. Okrem toho, že bola krásna a žiadaná bola známa svojou agresívnou povahou. To mohlo Caravaggiovi, ktorý nebol žiadny svätúšik a sám bol mužom, ktorý násilne vyhľadával, imponovať.

Sv. Katarína Alexandrijská (c. 1598)

O tom, že sa Caravaggio do Fillide Melandroni zaľúbil svedčí aj to, že poslúžila slávnemu maliarovi ako vzor pri minimálne troch maľbách (Obrátenie Márie Magdalény, Judita a Holofernes, Sv. Katarína Alexandrijská) .

Andrew Graham-Dixon ďalej hovorí, že Ranuccio Tomassoni bol pravdepodobne pasákom Fillide. Čiže motív sa nám tu už krásne črtá a objasnenie tejto príhody zároveň vyvracia tóriu o tom, že Caravaggio bol homosexuálom. Pravdepodobnejšie je, že sa nevyhýbal ani jednému pohlaviu.

Po tomto incidente bol obžalovaný, odsúdený na smrť a bol na neho vydaný zatykač, ktorý umožňoval okamžité vykonanie trestu.

Útek a smrť

Nebol by to Caravaggio ak by sa samozrejme nesnažil uniknúť trestu. Z Ríma uteká maliar do Neapola a odtiaľ na Maltu. Tu mu Alof de Wignacourt, vodca maltézskych rytierov, očarený slávou majstra maliara, ponúkne ochranu a udeľuje titul rytiera. Netrvá to ale dlho a Caravaggiova divoká povaha sa opäť prejavuje. Maliar sa zapletie do bitky, pri ktorej je zranený ďalší z rytierov, za čo je uväznený. Opäť ale uniká.

Portrét Alofa de Wignacourta a jeho pážaťa, ktorého autorom je Caravaggio (c. 1607 – 1608)

Nasledujú zastávky v Sicílii, Messine, Palerme. Po ceste nejakým zázrakom dostáva od Pápeža v Ríme za svoje činy odpustenie a môže sa vrátiť. Jeho cesta ale nakoniec končí v prístavnom mestečku Porto Ercole, kde aj zomiera.

Okolnosti jeho smrti sú tiež opradené rúškom tajomstva. Oficiálne uznávanou verziou je, že po nešťastnom uväznení v Porto Ercole, ktoré nasledovalo už po pápežskom pardone, oslabený Caravaggio zomiera v dôsledku horúčky.

Obrátenie Márie Magdalény (c. 1598)

Vyskytujú sa ale aj názory, že Caravaggio bol zavraždený. Jedným z ľudí, ktorí sa prikláňajú k tomuto tvrdeniu ja aj austrálsky spisovateľ Peter Robb, ktorý napísal o Caravaggiovi knižku s názvom M (2000). Jeho teória predpokladá, že maliar bol zavraždený Wignacourtom a maltézskymi rytiermi, ktorí ho prenasledovali od jeho úteku z väzenia. Pri pohľade na Caravaggiov obraz Alofa s obuškom v ruke sa niet čomu čudovať.

Prekvapením by nebolo, ak by sa o Caravaggiov život usiloval aj niekto iný. Napríklad rodina Ranuccia Tomassoniho, ktorého Caravaggio pri pokuse vykastrovať usmrtil.

Caravaggio a jeho umelecký odkaz

Caravaggiov výtvarný štýl patrí k najradikálnejším umeleckým prejavom v maliarstve. Jeho búrlivý život, sprevádzaný výtržnosťami a súbojmi sa odrazil aj v jeho obrazoch. Všeobecne možno konštatovať, že postava Caravaggia patrí k jedným z najtajomnejších a najrevolučnejším maliarskym osobnostiam v dejinách umenia. Takmer každý jeho obraz bol sprevádzaný nejakým škandálom.

Sedem skutkov milosrdenstva (1606 – 1607)

Vo svojej tvorbe Caravaggio rúcal všeobecne zaužívané konvencie. V jeho obrazoch badať odklon od dovtedy prísne zaužívaných výtvarných konvencií. Caravaggio odmietal dobové predstavy o zobrazovaní postáv. Každodenný život obyčajných ľudí sa odrážal aj v jeho dielach. Postavy sú rôzne, krásne aj škaredé. Podobne ako bežní ľudia v jeho okolí. Pozorovateľ tak pri pohľade na jeho diela získava predstavu o jeho pohľade na okolitý život a jeho vnímanie reality.

Caravaggio vo svojej revolučnosti zašiel až tak ďaleko, že svätcom prepožičiaval tváre žijúcich ľudí, čo poburovalo mnoho mocných ľudí, ktorí to považovali za bohorúhačstvo. Tak sa stalo napríklad aj pri spomínanej prostitútke Fillide Melandroni, ktorej tvár prepožičal Caravaggio napríklad sv. Kataríne Alexandrijskej. Týmto šiel priamo proti protireformačnému predpisu, zakotvenému v tzv. obrazovom dekréte tridentského koncilu (z roku 1563), ktorý zakazoval, pod hrozbou exkomunikácie, prepožičiavať postavám svätcov vzhľad žijúcich ľudí.

Judita a Holofernes (1599)

Zaujímavosťou je, že Caravaggio postupne zapadol do zabudnutia a museli prejsť až tri storočia, než sa mu dostalo adekvátnej pozornosti. Na konci 19. storočia sa jeho meno opäť začína skloňovať v umeleckých kruhoch, ale do všeobecného povedomia sa dostáva jeho osoba a tvorba až v prvej tretine nasledujúceho storočia zásluhou výtvarného historika Roberta Longhiho.

Zdroje:

http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/italy/1396127/Red-blooded-Caravaggio-killed-love-rival-in-bungled-castration-attempt.html

Caravaggio and Fillide Melandroni

https://en.wikipedia.org/wiki/Caravaggio

https://en.wikipedia.org/wiki/Alof_de_Wignacourt

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.