Hudba Kultúra & umenie

Bystrík: O hudbe, láske a nových projektoch.

Pavel Chodúr

Aký to bol pocit vyhrať Coca –cola popstar? Do akého sveta ste svojím víťazstvom vstúpili?

Pocit to bol neskutočný, nečakal som, že to vyhrám pretože konkurencia bola veľmi silná. O to viac ma to potešilo, že si ma vybrali 🙂 Ako výhra v súťaži bolo nahratie debutového CD, ktoré mi produkoval Oskar Rózsa, čo bolo pre mňa až neuveriteľné. Bol to skvelý zážitok sledovať ho pri práci. No a samozrejme sa mi otvorili dvere do sveta „showbiznisu“, keďže dovtedy nikto nevedel, kto je Bystrík 🙂

Čo vás na písaní textov, ale aj hudbe samotnej najviac baví?

Hudba ma baví ako celok, milujem skladanie pesničiek, ten pocit keď vás napadne nejaká melódia alebo úryvok textu. No a potom ten tvorivý a pracovný proces v skúšobni s kapelou a v štúdiu. Je to super keď pesnička dostáva svoj aranž, svoj zvuk a svoju finálnu podobu. Niekedy ten proces trvá pár dní a niekedy aj rok 🙂 No najkrajší pocit je na koncerte, ak sa tá pesnička páči aj ľuďom.

Na ktorú pieseň zo svojho repertoáru ste najviac hrdí a prečo?

Asi pesnička Nech to trvá. Dosť sme si na tej pesničke dali záležať, aby bola dobrá aj zvukovo. Celkovo sme tú pesničku piplali asi rok 🙂 Tá pesnička má pre mňa veľkú emóciu a posolstvo. Keď sme pesničku začali skúšobne hrávať na koncertoch, tak mala super ohlas. Preto sme sa ju rozhodli nahrať ako singel a preto sme ju aj dlho nahrávali, lebo sme chceli dostať zo seba, čo najviac a verím, že sa nám to aj podarilo 🙂

Ktorú svoju pieseň považujete za najosobnejšiu?

Asi práve pesničku Nech to trvá. Ale určite by som spomenul aj pesničku Mama a Obraz, ktorú som napísal o svojom otcovi.

V roku 2010 ste vydali svoj tretí album Bublifuk. Teraz bodujete v hitparádach s novým singlom Prajem si. Prečo nastala vo vašej tvorbe taká dlhá pauza?

Bolo to tým, že sme 8 rokov spolupracovali s Robom Pappom. Mali sme spoločný projekt, vydali sme niekoľko singlov a videoklipov. Bolo to veľmi pekné a muzikantsky plodné obdobie. Veľa som sa od Roba naučil. Asi pred 2 rokmi sme ukončili spoluprácu s tým, že sa chceme opäť venovať každý svojmu žánru. Čiže sa nedá povedať, že by sme mali pauzu v tvorbe 🙂

Čo vás inšpirovalo k piesni Nech to trvá a Prajem si?

Láska 🙂 Tam všetko začína aj končí. Ale je to aj o ľudských vzťahoch, o tom, že sa v nás vytrácajú tie bežné ľudské hodnoty. Že si nevieme venovať svoj čas. Že dnes ľudia komunikuju len formou internetu a sms. Nevieme si povedať do očí, čo cítime. Pritom všetci túžime milovať a byť milovaní a chceme nech to trvá, trvá a trvá 🙂 Pieseň Prajem si nadväzuje na pesničku Nech to trvá. Je o všetkých pekných momentoch, ktoré sme zažili a radi by sme ich prežili znova a znova 🙂

Spolupracovali ste s mnohými spevákmi. Či už s Dominikou Mirgovou, alebo Zuzkou Smatanovou. V čom vidíte ako osobitý spevák výhody a nevýhody takejto kolaborácie?

Vačšinou som spolupracoval s kamarátmi. Či už to bola Zuzka Smatanová, Adam Ďurica, Dominika Mirgová, Ivka Kováčová zo Superstar alebo Robo Papp. Každá spolupráca mala svoje čaro. Dominike Mirgovej som nahrával gitary na jej debutový album. So Zuzkou Smatanovou máme spolu duet k pesničke „S tebou viem“ Tú pesničku sme zložili spolu na chate u jej brata v Oščadnici. No a s Adamom máme duet na pesničku „Anjel“ Tam si ma na spoluprácu zavola Adam a tú pesničku môžete nájsť na jeho albume „Dávno zomrel rock‘n’roll“ Nahrávali sme to v jeho štúdiu v Zeleniciach a jeho mama robí najlepšie buchty 🙂

Ako by ste, ako etablovaný spevák, zhodnotili stav súčasnej slovenskej hudobnej scény? Máte pocit, že v nej nastal posun k lepšiemu oproti obdobiu kedy ste začínali, alebo naopak sa niečo posunulo k horšiemu?

Ja si myslím, že tú máme veľa talentov. Zúčastňujem sa rôznych speváckych súťaží a musím povedať, že máme z čoho vyberať. Dnes je doba internetu, čiže ľudia majú väčší prístup k novinkám. Avšak dnes z rádia už počujete menej slovenskej hudby, čo je na škodu. Každopádne by som slovenskú hudbu nezatracoval. Máme krásny jazyk, máme bohatú ľudová tvorbu, folkór. Máme načom stavať a verím, že slovenská hudba pôjde do popredia.

Ako by ste zhodnotili vašu tvorbu kedysi a teraz? Čo ste sa za toto obdobie naučili a kam ste sa umelecky posunuli?

Určite je tam progres. Posunuli sme sa aj hudobne aj ľudsky. Vnímame veci inak ako predtým. Máme viac skúseností a toto všetko sa odráža aj v tvorbe. Samozrejme nezatracujem svoju staršiu tvorbu. Stále je pre mňa krásna pretože som tie veci tvoril v určitom období a v určitom pocite. Ale dnes by som tie pesničky možno nahral inak. A možno aj nie 🙂

Ako prijímate kritiku? A čo naopak vy sám kritizujete?

Ak je kritika konštruktívna, rád si vypočujem názor. Ja sám som na seba veľmi prísny a aj na kapelu. Mám to štastie, že mám výbornú kapelu. Učíme sa od seba a chceme aby to dobre hralo. Samozrejme stále sa máme, čo učiť a stále sa máme v čom zdokonalovať. V tom je hudba krásna.

Čo vám v živote dodáva najviac inšpirácie?

Všetko, čo je naokolo. Rodina, kamaráti, láska, príroda, ticho. Je to vždy o pocite.

Čo chystáte najbližšie? Na čo sa môžu vaši fanúšikovia tešiť?

V týchto týždňoch práve dokončujeme album s našimi obľúbenými ľudovými piesňami. Už niekoľko rokov sa  s kapelou venujeme prerábkam ľudových piesní a aranžujeme ich do takého „nášho“ štýlu. Tým, že máme v kapele banjo a trúbku, tak to bude trošku iné 🙂 Veľmi sa tešíme na výsledok a verím, že sa to bude ľudom páčiť.

 

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.