Divadlo

Bronislava Kovačíková o divadle, všestrannosti a prírode

By  | 

Neustále sa pohybuješ okolo umenia. Spev, tanec, divadlo, televízia. Svoju všestrannosť naplno využívaš. Čo každá z týchto vecí pre teba znamená? Ako vnímaš ako umelec výhody a nevýhody týchto umeleckých zameraní?

Myslím si, že byť všestranný je veľká výhoda. Všestrannosť je v momentálnej dobe veľmi vítaná a považujem ju za plus. Všetko, čo robím, ma napĺňa, baví a vidím v tom zmysel. Či to je spev alebo herectvo, mám k tým veciam od malička vybudovaný vzťah. Robím to s istou vášňou a zanietením.

Stalo sa ti niekedy, že si chcela so všetkým seknúť a venovať sa napríklad psychológii, ktorú máš veľmi rada? Bol nejaký moment, kedy si si povedala „Okej, skúsila som to. Ale asi toto nie je pre mňa.“?

Takých momentov bolo a je stále veľa. Sú momenty alebo obdobia, kedy sa nám nedarí tak, ako by sme chceli. Myslím si, že je to veľmi prirodzené a každý pozná ten pocit, kedy by si rád povedal „A stačilo, nevládzem, potrebujem pauzu“. Áno, priznávam, že boli momenty aj tohto typu, kedy som v danom momente situáciu nezvládla, ale z toho sa človek poučí a ide ďalej.

Tvoj zatiaľ najlepší zážitok v rámci tvojej tvorby? Niečo, čo ťa neuveriteľne posunulo ďalej a potvrdilo, že si na správnej ceste.

Momentálne ho zažívam. V škole robíme inscenáciu od Larsa Norena s názvom Démoni. Stretli sme sa skvelá partia ľudí, ktorých práca a tvorenie neuveriteľne baví. Rozumieme si a veľmi sa pri tvorbe podporujeme. Cítim, že zažívam skvelý tvoriaci proces. Už teraz cítim neuveriteľný posun, či pracovný alebo ľudský. Som za to nesmierne vďačná a teším sa na výsledok, aj keď pre mňa je možno oveľa vzácnejší proces, v ktorom tvorím a to nielen postavu, ale nachádzam ďalší kus seba.

Čo ťa najviac fascinuje na psychológii? Pomáha ti znalosť a ašpirácia k tomuto smeru v rámci psychologizácie vlastnej dramatickej postavy?

Psychológia je môj koníček. Milujem veci analyzovať. Pátrať po istej príčine. Prečo je to tak? Kladiem si neustále otázky. Psychológia je badateľná vo všetkom a je veľmi užitočná. Samozrejme, je veľmi prepojená s herectvom, čo je pre mňa veľké plus.

Si spokojnejšia, keď ťa režisér vedie k presne určeným schémam a požiadavkám, alebo si človek, ktorý dáva do postáv aj niečo svoje a je radšej keď môže improvizovať?

Mám rada improvizáciu. Cítim sa pri nej veľmi slobodná a kreatívna. Vypočujem si predstavu režiséra a jeho víziu, ale určite do každej jednej postavy vkladám aj niečo zo seba. Predsa len hrám charakter a nachádzam sa v danej situácii, ale stále tam vo vnútri som to ja 🙂

Aj si si niečo pocestovala. Dáva ti možnosť zakúsiť nové kultúry, chute a nové prostredie príležitosť posúvať sa aj v umeleckom smere? Je niečo, čo ťa na cestách inšpiruje, alebo v čom vidíš význam cesty ako takej?

Tak cesta mi evokuje niečo dlhé až za obzor. Aj ten môj život či pracovný, alebo súkromný, je jedna cesta a tá hlavná cesta sa vie rozvetviť na tie vedľajšie. To sú všetko tie cesty, kedy občas vybočíme, ale inak máme stále tú hlavnú – náš život. Popri tej ceste je veľa krásneho a krásne krajiny a kultúry. Pocestovala som na svoj mladý vek toho už celkom dosť. Toto leto som chcela okúsiť aj Ameriku. Uvidíme, či sa mi to podarí a ako dovolenku by som chcela omrknúť Kanárske ostrovy.

Film, kniha a interpret, ktorého miluješ a nedáš na neho dopustiť?

Obľúbená kniha sa neustále mení. Momentálne čítam Keď Hitler bral kokaín a  Leninovi zobrali mozog od Gilesa Miltona. Obľúbený film je Letec s Leonardom DiCapriom a čo sa týka hudby, tak obľúbený interpret je Ella Fitzgerald, Depeche Mode, The Beatles, Pink Floyd a všetci jazzoví hudobníci. Poznám skoro všetkých.

Keďže môžeme pokojne povedať, že si etablovaná herečka a postupne si razíš cestu ďalej, aký je tvoj vysnívaný projekt? Niečo, k čomu celá tvoja cesta smeruje a kedy všetko, čo teraz robíš, považuješ za skúšky a odrazové mostíky k tomu cieľu.

Bola by som rada, keby sa na Slovensku točilo viac kvalitných filmov. Myslím si, že šikovných ľudí na to máme veľa, ale rozumiem, že je to skôr problém financií. Bola by som veľmi otvorená spolupráci aj so zahraničnou produkciou a celým tímom. Je to môj sen, ale nezabúdam na divadlo. Pre divadlo musí mať človek vášeň. Je to tvrdá práca za málo peňazí, ale tie pocity a emócie, ktoré by človek možno v súkromnom živote nikdy nezažil, stoja za to.

Aby som sa vrátila k otázke, moja druhá láska je hudba. Spievam, hrám na klavíri a občas, ak ma chytí múza, aj niečo zložím. Zbožňujem kvalitný jazz, ale mám rada aj vážnu hudbu.

Poznáš množstvo ľudí z umeleckej sféry a sama sa v nej pohybuješ. Ako by si ju zhodnotila? Či už ako študent VŠMU, alebo ako človek, ktorý hrá v SND aj v Paneláku. Je Slovensko kultúrne vyspelé a umelecké? A ak nie je, čo tu podľa teba chýba?

Ako som už povedala, sú tu nadmieru šikovní ľudia, ktorí majú chuť pracovať, ale možno nedostávajú dostatočne veľa príležitostí. Myslím si, že Slovensko kultúrne vyspelé je, pretože máme bohatú históriu, tradície a zvyky, ale nevieme to naplno využiť, pretože kultúra je málo podporovaná a to, bohužiaľ, aj finančne. V našom štáte sa kladú do popredia iné sféry, skôr tie ekonomické, a kultúra nie je, bohužiaľ, ani v prvej päťke. Musím ale povedať, že umelecké je. Ako z obrazu. Som na Slovensko hrdá, máme krásnu prírodu a našou pýchou sú Tatry.

Je tu boom nových vecí. Alternatívna scéna sa začína postupne dostávať na úroveň tej komerčnej, hip-hop má už v sebe pozitívne posolstvá, naše filmy vyhrávajú na zahraničných festivaloch. Máme tu začínajúcu multikulturalitu nielen v umení, ale aj v normálnom živote. Ako to vnímaš ty? V čom vidíš ako umelec najväčší prínos týchto vecí?

Myslím si, že ľudia sú zvedaví. Čistá, úprimná zvedavosť, ktorá je práveže veľmi sympatická. Chcú vedieť, chcú vidieť nové veci, chcú zažiť nové pocity a mať zážitky. Opúšťajú stereotyp a dajú šancu niečomu nepreskúmanému, niečomu novému. Ja som presne taká istá a vidím v tom pozitívum. Znova to rozvíja u ľudí všestrannosť a záujem nielen o seba, ale aj o okolie, krajinu, svet a ľudí.

Čo vie v tebe vzbudiť zlosť a nedobré pocity?

Neprávosť, faloš a nespravodlivosť.

Ak by si sa mala stretnúť s nejakou slávnou osobnosťou a povedať jej „Prestaň, už stačilo.“, ktorá by to bola a prečo?

Ja to tak skromne poviem, ale bolo by to asi ľudstvo. Ja viem, možno je to patetické, ale ja cítim, že by sa ľudia mali chvíľku zastaviť. Chvíľku porozmýšľať, objaviť sa v strede lesa a počúvať. Len načúvať. Príroda je veľmi tichá, ale je to matka, ktorá tu bola oveľa skôr ako my a vedela si poradiť oveľa lepšie. Umožnila prístup človeku na planétu, ale človek si stále málo uvedomuje tento fakt. Vlastne si to uvedomiť zatiaľ stále nevie. Aby to nevyznelo tak, že som bezchybná, ani ja nie som dokonalá, ale snažím sa čo najviac o to, aby som sa za seba nemusela hanbiť. Nechcem len brať, ale aj dávať. Som v znamení raka, preto mám rada aj vodu a celkovo sa zaujímam o ekosystém na planéte. Pre mňa sú to zaujímavé témy, pri ktorých sa dozviem vždy niečo nové.

Na čom momentálne pracuješ a kde ťa môžeme najbližšie vidieť, či už na doskách, alebo v televízii?

Najbližšie budeme mať premiéru už spomínaného Larsa Norena – Démoni. Presne 8. júna o 18:00 v Kaplnke na Ventúrskej ulici, ste, samozrejme, všetci vítaní. Točím filmovú rozprávku Spievankovo, ktorá by mala prísť do kín niekedy medzi septembrom a októbrom, kde hrám Svetlušku spoločne napríklad aj s Máriou Čírovou. Rysuje sa mi ešte jedna vec, ale o tom, žiaľ, zatiaľ nemôžem hovoriť, ale keby to vyšlo, tak by sa to začalo točiť v auguste, takže áno, ide o film 🙂 Samozrejme si konečne po celom roku pôjdem oddýchnuť niekde na dovolenku. Takže ešte to nejako zvládnime a hurá leto, v mojom prípade prázdniny 🙂

 

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.