Film & TV

Britský film: Kes

By  | 

Britský snímok zo severnej časti Veľkej Británie Kes (1969) je spätne oceňovaný pre svoju vizuálnu hypnózu, senzitívny vnem a aprobáciu, akým sa Mengesove obrazy premávajú zelenými pláňami chudobného vidieka. Vypočuté útrapy sú iba odstredivým zvukom lesa, zverou, sebou a svojim svedomím a nemal (hlavný hrdina) spojovateľa, s ktorým sa mohol patrične vyspovedať a vyrozprávať. Kes reprezentuje symbol jediného oporného bodu, ktorý pre malého pätnásťročného chlapca (David Bradley) dravý vták niečo znamenal.

Loachova dojemná dráma je i vernou sociálno-spoločensko-kritickou reflexiou odvrátenej strany inštitucionalizovanej vzájomnosti vo vývoji mladého človeka, absurdnou ukážkou sadistického besnenia od tých najpovolanejších a mŕtveho stavu všefamiliárnej hierarchie. Miesta a krutej doby. Postavy sú utiahnuté, agresívne, vcúcne agresivitou vo vlastnom ja a pripravené ju prijímať a rozdávať. Kes je vysneným ideálom, ktorý prichádza ako prízrak, ale tiež bol neskôr napokon „obetovaným“ za šíriace bezbožné ZLO od tých najbližších, ktorí sa neunúvali mladého Billa zaraz šikanovať. Nepoužíva (film) pritom spirituálnu optiku, balansuje materializmom a optickou dezilúziou paralelného sveta tvoriaceho nástrojmi a pranierovaním nenávisti, ktoré nemusíte rovno vidieť, ale ich cítite.

http://3.bp.blogspot.com/-g8efmKpdQ9c/TklxEGz6DyI/AAAAAAAABis/rAKwWUfCITk/s1600/kes+soccer.jpg

Prostredím a spôsobom vizuálneho opisovania sa jedná o spomínaný underground. Ale Loach s Mengesom dokázali z inak banálnych každodenností vštiepiť jednotlivým sekvenciám vysoko umelecký náhľad, pozičný sprievod, ktorý diváka usadí do sedla. Na miesto, z kadiaľ divák udalosti potichučky pozoruje. Málokomu sa to podarí v takých inštanciách a odovzdávať hraný dokumentarizmus skrz cyklické, štylizované zábery vidieka – ako dáky magnetický vnem, ktorý sa z hermetickej uzavretosti premáha panorámou vidieka. Zaujímavé sú aj tie dynamickejšie, ťahané šoty, malicherné v ústredivom minimalizme a ktoré síce režisér tak často nepoužil, ale ak áno, väčšinou sa mu podarilo uzurpovať euforickú pocitovosť, poetiku a podobenskú schizmu tunelového videnia nielen postavám, ktoré ním prechádzajú, ale aj bezprostrednému divákovi – pozorovateľovi. Čo sa týka dispozičnej výbavy, postavy sú rovnocenné v zmysle priestoru, rozhodne však komplikované a provokačné alebo ignorantské (so sklonmi k násiliu a nedôvery) a to jak medzi mladými, tak i v prostredí dospelých „intelektuálov“. Opäť raz je tu teda názov diela aj istou symbolikou dejového procesu, ktorý vedie k zvyšným kataklizmám. Kes je jastrab, nevinný ako jeho priateľ Bill, oboch spája len vzájomný rešpekt, ktorý im okolitý svet inak neposkytne.

https://media.timeout.com/images/102063955/image.jpg

Rozpočtom cirka 157 000 libier boli tvorcovia predom objasnení, čo a ako si môžu dovoliť. Samozničujúcou obetou a zmierením z bezútešnej situácii hlavný hrdina pochopil (podobne ako postavy v talianskom neorealizme, faktograficky v american indie movies či ranej francúzskej novej vlny F. Truffauta), na čo jeho možnosti a schopnosti siahajú a na čo nie. Fabuláciou sujety je príbeh nekonvenčný, výrazne štylizovaný a twistový. Nezávislý, osobitý a dýcha z neho the real sense of life. Neporcuje jednoduché emócie, využíva z nich len nevyhnutný dôsledok a sústredí sa na malebnosť a senzitivitu, pričom práve neobyčajnosťou prístupu je svojim spôsobom tak príťažlivý. Zabudnete na malú chvíľu, čo tvorí váš život, váš svet a sústredíte sa očami skrz filmu Kes a ostatné je zavše sekundárne.

Skrátka bezpátosný, ťaživý a bezprostredný zážitok, ktorého jedinou heroizáciou je schopnosť mladého chlapca vzdorovať v seba-deštruktívnom pekle. Pekle, kde vás nečaká žiadna útecha, kde niet jediného náznaku prechodu zázračnej brány nádeje, do ktorej vo veľkej väčšine filmov tvorcovia hrdinom aspoň umožnia dotyk so spomínanou hranou spásy. V Kesovi (ako diele) nič také neexistuje. Neexistuje dotyk nádeje, oslobodzovacieho podnetu, pretože Bill nie je klasickým superhrdinom, je hrdinom výdrže, samostatnosti, autonómneho uvažovania i istého druhu vzdoru. Pokiaľ mu ale osud nejde prieč, nezvláda mu čeliť. Dielo vyvoláva nepríjemné otázky, na ktoré sa nedá zodpovedať, dáva nazmar rozpoltené indície, ktoré sú v skutočnosti ranami pod pás. Servíruje hranou filozofických rozpráv, ale nemá podloženú teóriu cieľového bodu. Vyvíja oboznamovacie kognitívne parametre, ktoré sú v boji medzi humanizmom a dehumanizmom čitateľné, ale nemá ich k potrebným cnostným ideám ako prikovať.

Spoločnosť Criterion Collection ponúka množstvo zreštaurovaného materiálu klasík svetovej kinematografie a Kes (1969) medzi nimi nechýba. Spomedzi britských filmov ide o jeden z najprínosnejších filmov minulého storočia.

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach. Okrem toho sa zapája do diskusií o medzinárodných politických vzťahoch a všetky svoje postrehy na rôzne duchovné funkcie spoločenského života rozpisuje v pripravovanej štúdii.