Kultúra & umenie Výtvarné umenie

Botticelliho záhadná Primavera

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Tento obraz patrí k jedným z najdiskutovanejších v dejinách umenia, čo sa týka jeho obsahu a významu.  Botticelli, Primavera (Jar) namaľoval pravdepodobne medzi rokmi 1485–1487 (niektorí historici udávajú roky 1477–1482) a patrí do mytologickej série, ktorá postupne vznikala od roku 1482 po jeho návrate z Ríma, kde sa venoval maľbám v Sixtínskej kaplnke. Objednávateľom obrazu bol bratranec Lorenza Mediciho, bankár Lorenzo di Pierfrancesco, ktorý ho dal namaľovať ku svojej svadbe. Čo je na tomto obraze také záhadné? Už samotný názov Primavera  nie je možné potvrdiť s istotou, pretože jeho použitie prvýkrát evidujeme  u historika Giorgia Vasariho, ktorý obraz videl asi 70 rokov po jeho namaľovaní. Ďalšie otázky vznikali hlavne pri interpretácii maľby.  Giorgio Vasari o obraze povedal, že zobrazuje Venušu, ktorá predstavuje Jar (odtiaľ názov Primavera) a tri grácie, ktoré ju zdobia kvetmi. Dnes sa historici prevažne zhodujú, že hlavnými témami obrazu sú láska, svadba a plodnosť.

Flora

Čo je na obraze

Na obraze Primavera nájdeme osem postáv, ktoré sa nachádzajú v záhrade s pomarančovníkmi (niektorí ich považujú za symbol rodiny Medici, keďže na ich erbe sa nachádza päť červených gúľ). Z prava do ľava je to Zefyros (postava s krídlami), grécky boh západného vetra. Západný vietor, Zefyros, je v gréckej mytológii považovaný za najjemnejší a najplodnejší pretože je zvestovateľom príchodu jari. Na obraze Zefyros naháňa vílu Chloris, ktorá podľa mýtov pobývala v Elýsiu odkiaľ ju uniesol a po svadbe s ním ju transformoval na Flóru. Na obraze vidíme ako Chloris vychádza z úst pásik kvetov, ktorý smeruje k ďalšej postave, ktorou je spomínaná Flora. Tá je bohyňou jari, kvetov a nositeľkou života. Na obraze posýpa zem kvetmi a opätuje pohľad pozorovateľa. Nasleduje postava Venuše, bohyne lásky, krásy, plodnosti a zmyselnosti, ktorá je odená v červenom. Ak hľadíme pozorne, všimneme si, že Venuša sa svojim pohľadom tiež díva späť na pozorovateľa obrazu. Nad Venušou sa vznáša Amor, ktorý má zaviazané oči a a lukom mieri na jednu z grácii.  Po pravej strane Venuše  vidíme tancovať tri ženy odené v bielych šatách. Tie predstavujú tri grácie (dcéry Dia a Euronymé), ktoré sú bohyne pôvabu a krásy a zároveň spoločníčky Venuše. Stredná z nich sa uprene pozerá na postavu úplne naľavo, ktorou je Merkur. Merkur je boh obchodu a zisku, niekedy tiež stotožňovaný s Hermésom poslom bohov, ktorého spoznáme podľa krídel na je jeho topánkach. Merkur, oblečený v červenom s mečom za pásom a okrídlenou helmou na hlave, smeruje svoj kaduceus k prichádzajúcim temným mrakom.

La Primavera

Primavera

Interpretácie

Existujú rôzne interpretácie, ktoré sa opierajú o rozmanité aspekty Primavera. Všeobecná zhoda existuje v tom, že maľba predstavuje mytologickú alegóriu bujnejúcej plodnosti zeme.

Jedným z mnohých aspektov maľby, ktorý môžeme vnímať je vyobrazenie priebehu jari. Ak interpretujeme obraz sprava doľava vidíme Zefyrosa, jarný vetrík, ktorý prináša jar. Zem sa prebúdza,  začínajú rásť kvety… Nad touto scenériou bdie Venuša, ktorá je zároveň bohyňou mesiaca Apríl. Vľavo stojí Merkur, ktorý sa spája s mesiacom Máj a rozháňa kaduceusom posledné mraky pred príchodom leta.  Merkur je tiež strážcom záhrady čomu nasvedčuje meč, ktorý má pripnutý okolo pásu a to, že svoj pohľad smeruje von zo záhrady.

Pomarančovníkový sad, v ktorom stojí Venuša má tiež svoj príbeh. Okrem toho, že pomaranč bol pravdepodobne symbol rodiny Medici, môže predstavovať aj Záhradu Hesperidiek (Záhradu bohov). V nej Hesperidky strážia strom so zlatými jablkami, z ktorých jedno sa objavilo aj v príbehu o Parisovi, ktorý viedol k trójskej vojne. V helenistickom grécku považovali exotické ovocie z príbehu o Parisovi za citrusový plod, pomaranč. V tejto záhrade zároveň nemohli byť žiadne mračná.

Venuša v sade stojí na listoch myrty, ktorá je spojená s jej zrodom. Podľa mýtov sa Venuša narodila, keď sa Uránove (boh nebies) semeno dostalo do vody.  Keď ju mušľa vyplavila na breh, nahá Venuša sa zaodela do myrty a odvtedy je jej posvätnou rastlinou. Venuša je tu tiež zobrazená ako bohyňa zväzku manželského, keďže je oblečená a má zakrytú hlavu závojom, ako v tej dobe na verejnosti nosili vydaté ženy.

Tri grácie, ktoré väčšinou bývajú zobrazované nahé sú tu tiež oblečené. Edgar Wind ich identifikoval ako (zľava) Potešenie, Cudnosť a Krásu. Amor mieri svojim šípom na strednú gráciu, ktorú Wind identifikuje ako Cudnosť. Ako sme si mohli všimnúť, Cudnosť sa pozerá na Merkura. Z toho možno v celkovom kontexte obraz Primavera interpretovať ako dopad lásky na cudnosť a celý proces, ktorý je s tým spolu so svadbou spojený.

Iná z interpretácii hovorí, že obraz Primavera zobrazuje vášnivého Zefyrosa, ktorý je odmietnutý strednou gráciou. Tá je otočená k celej scéne chrbtom a ľahostajná je tiež k nebezpečenstvu, ktoré predstavuje Amorov šíp. Miesto toho uprene pozerá na Merkura, ktorý sa pozerá smeron von zo záhrady. Mnohí si myslia, že Merkur sa pozerá na ďalší z Botticelliho obrazov Pallas a kentaur, ktorý sa dá interpretovať ako víťazstvo cudnosti nad vášňou/zmyselnosťou.

Zaujímavosti

1. Na obraze sa nachádza takmer 500 rastlín, z toho je 190 rôznych druhov, z ktorých sa 130 podarilo identifikovať

2. Predpokladá sa, že pri navrhovaní Primavera mal Botticelli pomoc, keďže analýza spojitostí v obraze naznačuje hlboké vedomosti klasickej literatúry a  filozofie a je nepravdepodobné, že Botticelli takého vedomosti mal.

3. Niektorí historici poukazujú aj na možnosť, že centrálna postava na obraze nemusí byť Venuša ale egyptská bohyňa mesiaca Isis.

4. Existujú teórie, ktoré spájajú postavy na obraze s reálnymi postavami. Merkur bol podľa nich namaľovaný podľa Botticelliho patróna Lorenza di Pierfrancesca.

5. Vraj jednou z modeliek pri maľovaní obrazu bola aj Simonetta Vespucci, ktorá pózovala aj pri Botticelliho obraze Zrodenie Venuše. V tej dobe bola považovaná za jednu z najkrajších žien.

Simonetta Vespucci ako Venuša

Zdroje:

en.wikipedia.org/wiki/Primavera_(painting)

Jean Gillies.  The Central Figure in Botticelli’s „Primavera“. Woman’s Art Journal, Vol. 2, No. 1 (Spring – Summer, 1981), pp. 12-16

www.italianrenaissance.org/a-closer-look-botticellis-primavera/

artstor.wordpress.com/2013/03/20/spring-mysteries-botticellis-primavera/

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.