Kultúra & umenie Výtvarné umenie

Botticelli, Pallas Aténa, kentaur a Primavera

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Obraz Pallas a kentaur, od renesančného majstra Sandra Botticelliho, je často dávaný do spojitosti s jeho ďalším slávnym dielom Primavera (Jar, 1485–1487). Tu nájdeme Merkúra, ktorý sa uprene pozerá smerom von zo záhrady. Mnohí sú toho názoru, že Merkúr sa pozerá na scénu prebiehajúcu na obraze Pallas a kentaur. Ten je z pohľadu antickej mytológie interpretovaný ako víťazstvo cudnosti nad zmyselnosťou.

Predpokladá sa, že obraz bol v roku 1482 darom pri svadbe Lorenza di Pierfrancesca de‘ Medici a Semiramide Appiani. K tomuto datovaniu sa odborníci prikláňajú aj na základe štýlu akým je obraz maľovaný. Kentaurova brada pripomína tú, ktorú v tom čase Botticelli namaľoval na jednej z fresiek v Sixtínskej kaplnke Mojžišovi.

Pallas a kentaur.

Opis a interpretácie

Na obraze stojí grécka bohyňa Aténa (Pallas Aténa, v Ríme Minerva) a jednou rukou drží za vlasy kentaura, ktorý sa práve chystal na lov. V druhej ruke drží halapartňu, ktorú používali hlavne stráže. Na hlave má korunu z olivových halúzok, ktoré symbolizujú mier. Olivové listy nájdeme aj na jej šatách, ktoré pokrýva vzor s tromi spojenými prsteňmi, ktoré sú zas znakom florentskej rodiny Medici. Aténa teda predstavuje pokoj, múdrosť, zdržanlivosť.

Naopak kentauri boli často opisovaní ako bytosti, pre ktoré nie je cudzia surovosť a nepriateľstvo k ľuďom. Kentaura teda možno považovať za symbol túžby, vznetlivosti, zmyselnosti. Ak si všimneme, tak na obraze drží v pravej ruke luk a šípy, čo môže znamenať, že sa práve chystal na lov. V tomto kontexte môžeme obraz interpretovať ako spomínané víťazstvo cudnosti nad zmyselnosťou.

Interpretácii obrazu, ktorá hovorí o cudnosti a zmyselnosti dodáva silu aj hypotéza, že obrazy Pallas a kentaur a Primavera sú navzájom príbuzné. Keďže, hlavnou témou obrazu Primavera je láska, aj scéna na obraze Pallas a kentaur je možné interpretovať do istej miery cez tento pojem, čím sa posilňuje význam pojmov cudnosť a zmyselnosť. Ďalšia príbuzná interpretácia, ktorá scénu hodnotí priamočiarejšie hovorí, že ide o víťazstvo múdrosti nad neznalosťou.

Ďalšia z interpretácii, nazýva ženskú postavu na obraze Camilla. Hrdinka amazonka, ktorú vo svojom epose Aeneas opísal rímsky básnik Publius Vergilius Maro. Camilla je slušná a cudná žena, ktorá je dávaná za vzor budúcim nevestám. Olivové halúzky sú pri tomto pohľade nahradené myrtovými, ktoré sú symbolom bohyne Afrodity (Venuše). V Ríme nosili ženy myrtové vence počas sviatku Veneralia a pri svadobných rituáloch.

Všetky predchádzajúce interpretácie spája premisa, že ide o svadobný dar. Tak sa možno zhodnúť, že v základom princípe chcel Botticelli cez obraz komunikovať novomanželom myšlienku lásky. Preto sa dostávame k slovám cudnosť a zmyselnosť alebo múdrosť a neznalosť. To, či je na obraze Camilla alebo Aténa, sa pravdepodobne nikdy s istotou nedozvieme. Možné je, že ide aj o prelínanie sa mytologických postáv, čo Botticelli tiež občas robieval.

Okrem spomínaných vysvetlení existuje aj politická interpretácia obrazu, ktorá hovorí, že ide o alegóriou pre mier, ktorý nastal po sprisahaní Pazziovcov. V nej je ústredná postava Lorenzo de‘ Medici, ktorého na obraze reprezentuje Pallas Aténa. Kentaur je symbolom chamtivosti, ktorá ho obklopuje, a ktorú musí premôcť. To sa Mediciovcom podarilo počas sprisahania rodiny Pazziovcov (1478), aj vďaka Lorenzovej ceste do Neapola. Indíciou, že na obraze je Pallas Aténa, je aj talianske pomenovanie pre oranžové gule v erbe rodiny Medici, ktoré znie palle.

 

Erb rodiny Medici.

Zdroje:

en.wikipedia.org/wiki/Pallas_and_the_Centaur

www.italian-renaissance-art.com/Athene-and-the-Centaur.html

study.com/academy/lesson/pallas-and-the-centaur-by-botticelli-description-interpretation.html

Deimling, Barbara (1 May 2000). Sandro Botticelli, 1444/45-1510. Taschen. ISBN 978-3-8228-5992-6. Retrieved 16 July 2010.

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.