Historické okienko Zaujímavosti

Bostonské pitie čaju (1773)

Kolonializmus – či už teritoriálny, ideologický; sa v histórii usvedčil ako svojvoľný spôsob postupovania v rámci mocenského molochu o podmanenie a získanie si pre svoju výnimočnú pozíciu strategické miesta na rozrastajúci sa vplyv. Územia, ktoré tvoria akýsi prívesok záujmov a civilizačného rozpätia silnejšieho boli väčšinou len nástrojom politického a vojenského cieľa rozširovať a expandovať.

Nech už to zo súčasných geopolitických súvislostí a narastajúcou globalizáciou vyzerá akokoľvek, aj Američania zápasili o inverzný, integračný a obdivuhodný vzdor pre hľadanie vlastnej identity a spôsob liberalizácie sa spod mocenskej nadvlády, ktorú na plantáže východného pobrežia dnešných Spojených štátov priniesli britskí kolonisti.

Práve história sa zakladá síce na veľkých okamihoch a rozhodnutiach, ale podnety pre ich vznik prichádzajú častokrát z úplne nevinne nevyzerajúcich prejavov symbolizujúcich epochálny rozmer tej ktorej doby. Bostonské pitie čaju nastavilo nové štandardy prejavujúcej hodnotový rozpor s krutovládnym zaobchádzaním elity voči menšine z hľadiska mocenského a ekonomického vplyvu. Umožnilo vytvárať charakter štátotvorného usporiadania, o ktorý sa opierali zakladajúce sa doktríny novej politickej a dejinotvornej územnej celistvosti.

O udalosti:

V roku 1773 Británia poskytla Samuelovi Adamsovi a jeho stúpencom potrebnú iskru. Mocná východoindická spoločnosť, ktorá sa ocitla v ťažkej finančnej tiesni, sa obrátila na britskú vládu, ktorá jej udelila monopol na všetok čaj vyvážaný do kolónií. Vláda dovolila východoindickej spoločnosti priamo zásobovať maloobchodníkov a obísť tak koloniálnych veľkoobchodníkov, ktorí predtým obchod sprostredkúvali. Po r. 1770 prekvital ilegálny obchod natoľko, že väčšina čaju konzumovaného v Amerike bola cudzieho pôvodu, dovážaná ilegálne bez cla. Predajom čaju prostredníctvom vlastných agentov za cenu oveľa nižšiu, ako bola cena zaťažená clom, východoindická spoločnosť dosiahla, že pašovanie stratilo zmysel, a zároveň ohrozila existenciu nezávislých koloniálnych veľkoobchodníkov. Koloniálni obchodníci, pobúrení nielen stratou obchodu s čajom, ale aj monopolistickými praktikami, pridali sa k agitácii radikálov za nezávislosť.

V južných i severných prístavoch atlantického pobrežia boli agenti východoindickej spoločnosti nútení ustúpiť a nové zásielky čaju sa buď vrátili do Anglicka, alebo uložili do skladov. V Bostone však agenti kolonistom vzdorovali a s podporou kráľovského guvernéra urobili prípravy na vylodenie prichádzajúcich zásielok bez ohľadu na odpor. 16. decembra 1773 skupina mužov preoblečených za Indiánov z kmeňa Mohawkov pod vedením Samuela Adamsa prenikla na paluby troch britských lodí kotviacich v prístave a vyhádzala debny s čajom do vody. K tomuto skutku ich viedla obava, že keby čaj vyložili na breh, kolonisti by zaplatili daň a čaj kúpili. Adams a jeho skupina radikálov pochybovali o tom, že by ich krajania zostali verní princípu. Británia musela čeliť kríze. Východoindická spoločnosť konala na príkaz parlamentu, a ak by zničenie čaju zostalo bez potrestania, parlament by pred svetom priznal, že nemá nad kolóniami kontrolu. Verejná mienka v Británii takmer jednomyseľne odsúdila bostonský čajový večierok ako prejav vandalizmu a dovolávala sa zákonných opatrení, ktoré by rebelantských kolonistov priviedli k poslušnosti. Udalosť viedla k postupnej transformačnej obmene kolonialistického centra v nezávislý štát s vlastnou ústavou, deklaráciou, parlamentom a zvrchovanosťou.

„Synovia slobody“ bol spolok patriotov vedený Samuelom Adamsom. Tento spolok sa rozhodol otvorene vystúpiť proti britskej vláde. V noci 16. decembra sa 116 známych ľudí prezlieklo za Mohawkov, nalodilo sa na lode Dartmouth, Eleanor a Beaver a vysypalo zásoby čaju do vôd bostonského prístavu. Vo vodách tak skončilo 46 ton čaju z týchto troch lodí. Prepočítané na dnešné používané dávky vo vode skončilo 18 523 000 šálok čaju, v približnej hodnote 1 700 000 dolárov. Je však nutné podotknúť, že nebol zničený žiaden súkromný majetok, teda s výnimkou jednej visiacej zámky, ktorá však bola na druhý deň nahradená.

Do súčasnosti:

Nerád by som dementoval svoje subjektívne postrehy z histórie do súčasnosti, ale žiada sa mi stručne vyjadriť sa okolo udalostí dnešných turbulentných dní a týždňov.

K tvorbe dejín takpovediac „za pochodu“ môžem len uviesť, že takisto osamostatnenie Československa spod Rakúska-Uhorska bol jednostranným krokom a v dobovej tlači sa hovorilo miesto demokratickej voľbe ľudu a jeho úsilia vyúsťujúceho do nových samosprávnych foriem riadenia územného celku ako o barbarstve či separatizme. Samozrejme, dejiny sú zložité a akékoľvek vybočenie z dnešného usporiadania vo svete berie na seba veľké rozhorčenie a šok. Dôležité je preto hľadať hlboké príčiny týchto problémov a pracovať na vzájomných kompromisoch, aby sa aj Katalánci necítili byť ukrivdení z postupu centrálnej vlády a Španieli minimálne v rovine právomocí im umožnili slobodnejšie sa vyjadrovať do chodu krajiny aspoň v akej takej federatívnej forme. Kde je vôľa ľudu, nezastaví ich pokrytecké dvojaké interpretovanie ústavy a moci silnejšieho pre vyvolávanie strachu a perzekúcii. Aby takéto udalosti nedopadli ešte horšie, je treba demokratizovať veci s rozvahou, nie sa škriepiť v nezlučiteľných názorových blokov.

Zároveň by mal ale akt odvážnych, nespokojných občanov zo zimy 1773 zanechať inšpiratívny a univerzálny príklad toho, ako sa dá bez nezmyselného trieskania krvou  a plácaním ideologických gest viesť boj o ľudskú tvár a dôstojnosť. Nie vyčíňanie radikálnych jednotlivcov či skupiniek pre pochybné mocenské pozície a obohacovanie sú nasledovaniahodné, ale duch úprimného entuziazmu, pokiaľ je skĺbený s ľudomilstvom v tom vznešenom zmysle slova.

 

 

 

Použité zdroje:

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bostonsk%C3%A9_pitie_%C4%8Daju

http://nasenovinky.sk/article/60461/bostonske-pitie-caju-ma-vyrocie-precitajte-si-o-akcii-ktora-predchadzala-vojne-o-nezavislost

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.