Historické okienko

Bitka pri Maratóne (490 p.n.l.)

By  | 

Zvykne sa hovorievať, že Gréci zachránili európsku civilizáciu. Po viac než 2500 rokoch je tento odkaz čoraz významnejší, pretože o dobyvačných snahách z tretieho sveta kolonizovať nami poznané usporiadanie na starom kontinente je minimálne nepredstaviteľné. Okolo konfliktu zavše kolujú mýty a legendy a ako o každom ozbrojenom, aj tu zomierali tisíce a tisíce ľudí. Bitka pri Maratóne bola prvou z rady Grécko-Perzskej, kde veľmoc z Osmanského sveta prerážala do strategickej osi Balkánu.

Bitka pri Maratóne ako ju teda poznáme (12. september 490 pred Kr.) bola teda vyvrcholením prvého veľkého pokusu Dareia I. o pripojenie Grécka k Perzskej ríši a zabezpečenie najzraniteľnejšej časti západnej hranice svojho impéria. O priebehu a výsledku tejto bitky máme najviac informácii od Herodota. Skončila zdrvujúcou porážku Peržanov a ukončila tak prvú fázu grécko-perzských vojen. Beh posla so správou o víťazstve z Maratónu do Atén sa stal inšpiráciou pre tzv. maratónsky beh, ktorý sa prvýkrát ako športová disciplína konal na prvých novodobých Olympijských hrách v roku 1896.

Ďalšou legendou, ktorá koluje okrem Maratónskeho behu: bolo v Apolónovej svätyni v Delfách, ktoré si vyžiadalo a vypočulo jedno aténske posolstvo. Aténčania sem prišli žiadať o radu, ako sa postaviť zoči-voči hrozbe mohutnej perzskej invázie do Grécka. Veštba zároveň hovorila aj o „drevených hradbách, ktoré nápory vydržia,“ a hoci tieto slová spustili v Aténach búrku protichodných interpretácií (ako nakoniec všetky veštby, lebo práve v tom je ich vtip), zvíťazil nakoniec Temistoklov názor stotožňujúci drevené hradby s loďami (aká irónia, keď už nič lepšie nezapadalo – pozn. autora).

Západ verzus Východ?

Ak nepočítame pololegendárnu trójsku vojnu, bol to práve konflikt medzi Perzskou ríšou a gréckymi štátmi, ktorý možno považovať za prvé veľké vojenské stretnutie Východu a Západu, Európy a Ázie. Stretnutie, ktoré zásadne predurčilo nasledujúci dejinný vývoj a významne ovplyvnilo podobu sveta, ako ho poznáme dnes. Klbko malých a večne rozhádaných mestských štátikov sa dokázalo spojiť a v heroickom boji odraziť nápor najväčšej mocnosti vtedajšieho sveta. Nazerať na tento boj, hocijako sa v ňom stretli dve celkom odlišné kultúry, ako na nejakú zrážku civilizácií, je ale mylné a zavádzajúce a podliehajúce moderným vplyvom a interpretáciám. Povedané slovami Alberta Einsteina: „Akýže východ a západ, keď Zem je guľatá!“

Na čele aténskej obrany stáli desiati stratégovia, ktorí sa podľa zvyklostí striedali každý deň vo velení. Teraz však bola situácia vážna, a tak sa deviati z nich tohto svojho práva vzdali a za hlavného veliteľa vojska si zvolili Miltiada.

Priebeh:

Gréci, lepšie vyzbrojení (čo sa týka zbraní aj brnenia), začali bitku prudkým útokom. Vzdialenosť medzi oboma vojskami prekonali behom, aby dali čo najmenej času perzským lukostrelcom a zároveň zvýšili svoju údernú silu. V súlade s plánom pritom posilnili svoj útvar po krídlach šíku. Výsledok bol pre Peržanov tragický. Ich lukostrelci a elitné jednotky síce zastavili a následne zatlačili stred gréckej formácie, no krídla sa pod gréckym náporom rozpadli. Keď si Peržania uvedomili, že sú obkľúčení, dali sa na útek, no tie najlepšie jednotky, úspešne bojujúce v strede bojiska, už uniknúť nedokázali a boli zmasakrované. Peržania unikli na lode a pokúsili sa obsadiť Atény, no aténska armáda sa stihla vrátiť domov včas. Straty počas bitky sa odhadujú na približne 200 Grékov a 6 000 – 7 000 Peržanov.

Okolnosti, ktoré konfliktu predchádzali:

Po potlačení Iónskeho povstania (499 – 494 pred Kr.), ktoré bolo podporované Aténami a Eretriou, bol Dareios rozhodnutý podrobiť si Grékov a potrestať ich teda za ich podiel na povstaní. Dareios najskôr vyslal v roku 492 pred Kr. vojvodcu Mardonia po súši do Európy, aby posilnil nadvládu Perzie v Trácii a Macedónii. Armáda obsadila Tráciu a prinútila Alexandra I. Macedónskeho znovu prenechať svoje kráľovstvo Perzii. Pri pokuse pokračovať ďalej do Grécka však Peržanov zastihla pri Athose ničivá búrka, a pozostatky ich armády boli nútené sa s ťažkými stratami vrátiť do Ázie. Na spiatočnej ceste utrpeli ďalšie straty, brániac sa opakovaným útokom Tráckych kmeňov.

Hippias, aténsky tyran, bol v roku 510 pred Kr. vyhnaný vlastným ľudom a s pomocou Kleomena I., kráľa Sparty. Utiekol k dvoru kráľa Dareia, kde hľadal pomoc.

Dareios sa dopočul, pravdepodobne prostredníctvom Hippiasa, že Alkmeónovci, vplyvná aténska rodina, stoja v opozícii proti Miltiadovi a sú pripravení Hippiasovi pomôcť. Boli ochotní vyhovieť požiadavkám Perzie výmenou za ich vylúčenie zo zodpovednosti za Iónske povstanie a politickú nadvládu v Aténach. A keďže Iónsky konflikt nedopadol „najlepšie“, Dareios sa aj preto v roku 490 pred Kr. rozhodol vyslať čisto námornú vojenskú výpravu, ktorej velili Médsky admirál Datis a syn satrapu Sárd Artafernes (Mardonius bol v predchádzajúcom ťažení zranený a stratil Dareiovu dôveru). Jej cieľom bolo podrobiť si Kyklady – ostrovy v centrálnom Egejskom mori (menovite Naxos, ktorého odpor voči perzskému útoku v roku 499 pred Kr. viedol k Iónskemu povstaniu) – a potrestať Eretriu a Atény za ich pomoc tejto vzbure proti perzskej nadvláde. Eretria bola obkľúčená a padla; potom flotila zakotvila v Maratónskej zátoke.

Zakladá sa historka o odvážnom poslovi na skutočnosti, alebo ide len o mýtickú fabuláciu?

„Výsledok tejto bitky bežal oznámiť z Maratónu do Atén grécky vojak Feidipides, ktorý v cieli svojej cesty so slovami „Zvíťazili sme“ od vyčerpania zomrel. Po tomto športovom výkone aténskeho vojenského posla bola pomenovaná olympijská disciplína maratónsky beh (maratón). Treba dodať, že spomínaný Feidipides mal niekoľko dní pred týmto behom z Maratónu do Atén podobnú misiu, a to dvakrát po 224 km, (s posolstvom z Atén do Sparty a späť), teda celkom 448 km.“

Čiže možno usúdiť, že tieto historické pramene nemajú prílišne podložený pravdovravný základ. Každopádne Bitkou pri Maratóne okrem hrozných útrap a zbytočných obetí skonštatovať, že obranná vojna je skutočne jediná akceptovateľná a dá sa pochopiť. Snáď aspoň troškou pomohla aj k mravnému rozkvetu Gréckeho rádového ľudu. A nie len pre tie najvyššie vrstvy, ako si uzurpovať moc.

Zdroje:

http://zivot.cas.sk/clanok/8066/o-porazke-perzanov-pri-maratone-sa-atencania-nedozvedeli-od-posla

http://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/bitka-ktora-zachranila-europu#.V2VPHo9OK00

http://svet.sme.sk/c/5546010/greci-oslavovali-2500-rokov-bitky-pri-maratone.html

https://sk.wikipedia.org/wiki/Bitka_pri_Marat%C3%B3ne

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.