Film & TV Film 1970-1989 Filmové obsahy a výklady Kultúra & umenie

Film: Rodinný kozub a Béla Tarr

Keď sa dnes spýtame, kto bol najvýznamnejšou osobnosťou maďarského filmu posledných 30 rokov, jedno meno zaznie častejšie než iné. Béla Tarr. Tento výrazný autorský režisér sa preslávil pomalými kontemplatívnymi filmami, z ktorých medzi najslávnejšie patrí tzv. „čierna trilógia“ (Zatratenie, Satanské tango a Werckmeisterove harmónie) a predovšetkým jeho záverečné dielo, Turínsky kôň. Amatérskej tvorbe sa začal venovať už ako 16-ročný a svoj prvý profesionálny dlhometrážny film dokončil v roku 1979. Počínajúc jeho adaptáciou Macbetha (1982) býva svojim metafyzickým vnímaním sveta prirovnávaný k Andrejovi Tarkovskému či Terrencovi Malickovi. Po dokončení Turínskeho koňa v roku 2011 pod vplyvom zmien v prerozdeľovaní štátnych prostriedkov filmárom povesil kariéru na klinec a predčasne odišiel do dôchodku.

Vo svojom celovečernom debute Rodinný kozub preukazuje Béla Tarr schopnosť vyjadriť sa skrz filmové médium k problémom súčasnej reality. Ústrednými postavami filmu sú členovia obyčajnej budapeštianskej rodiny, tiesniaci sa pod jednou strechou. Východisko z nezávideniahodnej situácie pre mladý pár, túžiaci po osamostatnení od zvyšku rodiny, hatí zdĺhavý proces rozdeľovania štátnych bytov. Výsledná situácia napokon prepuká v generačný rozkol a manželskú krízu.

tarr3

Rodinný kozub je metaforou nútene zdieľaného a až klaustrofobicky obmedzeného životného prostredia. Ako teplo vo vnútri rodiny vyhasína, vzťahy chladnú a vkráda sa do nich nedôvera. Z druhej strany ich zasa podrýva sociálna neistota a strach z nezamestnanosti. Bezvýchodnosť celej situácie v sebe koncentruje paradoxná požiadavka hlavy rodiny, starého otca. Ten chce, aby sa syn s manželkou a malou dcérkou čo najrýchlejšie odsťahovali, ale odmieta im poskytnúť peniaze. Je preto podstatne negatívnejším faktorom ako nečiernobielo nahliadaný postoj úradníkov, i keď príčina problému prichádza zvonka.

tarr2

V Rodinnom kozube sa ešte nestretávame s prvkami tak typickými pre Tarrove neskoršie filmy. Záľubu v dlhých záberoch tu nahrádzajú „len“ dlhé sekvencie rozhovorov a dokumentárne ladené pozorovanie všedného života hlavných postáv (možno tu nájsť podobnosť so snímkami československej novej vlny, napr. O něčem jiném Věry Chytilové). Čiernobiela ručná kamera nepoetizuje, ale realisticky a nenútene prezentuje protagonistov. Miesto vycibrených statických kompozícií a dlhých kamerových jázd, príznačných pre druhú fázu Tarrovej tvorby tu strieda prestrihy v štýle záber x protizáber so švenkovaním. Rozličné veľkosti záberov majú dve primárne úlohy. Prvá spočíva v mapovaní bytu a navštívených miest. Druhá sa prejavuje v scénach rozhovorov pri rodinnom stole švenkovaním medzi detailmi hovoriacich hláv, do ktorých občas „nechcene“ vchádzajú hlavy či iné končatiny a útržky hovorov ďalších postáv. Vyvoláva sa tak dojem stiesnenosti a zároveň zdôrazňuje autenticita a estetika amatérskeho dokumentu (daná tiež nehercami a zriedkavým výskytom hudby). O vonkajšom svete informuje predovšetkým televízia, zatiaľ čo divák zostáva uväznený vo vnútri, v centre pomyselného tornáda.

Debutový film Bély Tarra je tak depresívnou komornou konverzačnou sondou do pomerov za socializmu, ktorá je však vďaka viacerým motívom hrozivo aktuálna i dnes. Len za pomoci minima sugestívnych scén dokáže akcentovať zúfalosť spoločenského stavu. Treba však tiež podotknúť, že len lacno neubíja, ale poukazuje na nízku pozornosť tomu najdôležitejšiemu – rodine a najbližším – a naopak privysokú tomu nepodstatnému – peniazom a majetku. Ako vstupenka do dielne maďarského filmového virtuóza je preto Rodinný kozub ideálnou voľbou.

tarr1

O autorovi

Michal Baranovič

Michal Baranovič

Študuje estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho najväčším záujmom je sledovanie filmov a písanie o nich, čo mu zostalo už od pôsobenia ako recenzent v redakcii školského časopisu na gymnáziu. Z voľného času mu však značný kus odkrajuje i literatúra či hudba, občas tiež divadlo a výtvarné umenie. Zaujíma sa aj o japonskú kultúru a spoločnosť, k čomu neodmysliteľne patrí všetko od samurajov až po anime. V súčasnosti by sa rád stal kritikom a aktívne prispieva na viacero webov i do tlačených periodík.