Hudba

Bad Karma Boy: „Tento album je našim najväčším úspechom“

Pavel Chodúr

Slovenskej kapele Bad Karma Boy vychádza nový album Prekrásny nový svet. O tom, aký je, či o tvorbe textov sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

Od vášho druhého albumu Údolia a kopce ubehli tri roky. Teraz prichádzate s tretím album s názvom Prekrásny nový svet. Čím je oproti predchádzajúcim dvom albumom iný?


Od prvého albumu sme prešli dosť dlhou cestou, aj keď časovo je to len 5 rokov. Samotná kapela prešla personálnymi zmenami, z pôvodného tímu sme zostali Adelka a ja, pridali sa k nám bubeník Momo a basák Alan. Začalo nás baviť používanie iných zvukov, výrazne sa menil náš live performance a zmenil sa aj spôsob skladania, ktoré bolo doteraz prevažne na mne – teraz sa viacero songov priniesla Adelka a pracovali sme na nich spolu. Z hudobnej stránky je tretí album najviac odlišný vďaka príchodu producenta FVLCRVM Pištu Královiča, ktorý doplnil niečo, čo sme dlho hľadali a celkovo dodal albumu úplne nový rozmer.

Na tomto CD sa nám dostane aj spevácky debut Adély Tihlárikovej. A keďže jej hlas perfektne zapadá do atmosféry celého albumu, ale aj vášho štýlu hudby, prečo sa s týmto debutom tak dlho čakalo?

Adelka tvrdí, že nikdy nemala spevácke ambície, ale s príchodom songov, ktoré zložila sa tomu už nemohla vyhnúť. Bolo by zvláštne, keby som jej texty spieval ja.

Ako by ste sa zhodnotili, ako kapela teraz, oproti tomu, ako ste začínali? Čo vás táto cesta naučila, čo považujete za svoj najväčší úspech a hlavne za čo ste najviac vďační?

Za najväčší úspech považujem to, že stále máme silu ísť ďalej a posúvať sa smerom, akým sme ešte nešli. Za náš najväčší hudobný úspech považujem práve tento album, pretože je to po dlhom čase niečo, s čím sme všetci spokojní – čo sa nám stáva veľmi výnimočne.

Najvďačnejší sme jednoznačne za fanúšikov, lebo nás stále prekvapujú a celkovo by to bez nich nešlo a ani nemalo zmysel.


Vaše texty sú slovenské čo mi príde ako príjemné spestrenie, pretože množstvo umelcov kombinuje anglické texty s tými slovenskými. Prečo ste zostali len u materinského jazyka?

Je to pre nás prirodzená vec, slovenčina má veľa pekných slov, ale je to samozrejme aj výzva, keďže chýba viac dlhých slabík v porovnaní napríklad s angličtinou, v ktorej spieva veľa slovenských kapiel.

Ako vnímate vy svoje postavenie na Slovenskej hudobnej scéne? Máte nejaké ašpirácie dostať sa aj na medzinárodný hudobný trh?

S naším postavením na slovenskej scéne sme úplne spokojní. Niektorí ľudia tvrdia, že tu medzi kapelami vládne nejaká rivalita alebo súťaživosť, no my máme naopak pocit, že sme všetci kamoši, že si stále pomáhame, chodíme navzájom na svoje koncerty a celkovo sa navzájom máme dosť nadštandardne radi. Čo sa týka zahraničia, nechávame tomu voľný priebeh, ale vždy sa tešíme, keď nás niekto pozve hrať mimo naše tradičné česko-slovenské koncertné teritórium.

Ste veľkí fanúšikovia veľkého publika, alebo je vám prijateľnejšie skôr komornejšie publikum? Máte v tomto smere nejaké preferencie?

Mne osobne sa lepšie hrá v malom klube, ale čo sa týka kvality zvuku, je to zase lepšie na väčších pódiách. Samozrejme nedá sa to presne povedať, v hre je príliš veľa premenných.

Váš nový album sprevádzajú aj 2 videoklipy. Palmy sú farebnejšie, neónovejšie. Na dne rieky má zase silnú atmosféru a pútavý vizuál. Do akej miery sa podieľate na výslednej vízií klipu a čo podľa vás musí mať správny klip, aby v ňom vaša pieseň vynikla?

Zásadný človek v pozadí našich klipov je Viktor Cicko, s ktorým sme sa spoznali pri natáčaní klipu Na ceste – ešte pri prvom albume. Je jedným z ľudí najbližšie našej kapely a berieme ho už ako nehrajúceho člena – aj keď už si s nami raz aj zahral, na Grape festivale mal klavírne sólo. Klipy vymýšľame spoločne, spájame nápady a výsledok je vždy kompromis. Na klipe Na dne rieky sme spolupracovali aj s fotografom Kubom Gulyasom v roli režiséra, čo bolo pre nás niečo úplne nové, preto má klip možno trošku iný vizuál ako v minulosti, ale presne to sme chceli a spolupráca s Kubom bola skvelá a veríme že nie posledná.

Keď vás najviac inšpiruje pri tvorbe a čo potrebujete aby inšpirácia prišla?

Mňa veľmi pri tvorbe inšpirujú nové zvuky, veci ktoré som ešte neskúsil, nepočul. Ďalej to už je to o počte odsedených hodín v štúdiu. Adelka má trošku iný prístup, väčšinou relatívne rýchlo vymyslí kostru songu a textu, ale ten potom spolu ďalej relatívne dlho rozvíjame.

Existuje pieseň, ktorú ste spravili o ktorej ste hneď vedeli, že toto je TÁ pieseň? TÁ, kvôli ktorej ste vôbec začali hrať, TÁ, ktorá presne vypovedá o vašom vnútornom svete a víziách? TÁ, ktorú máte obzvlášť radi?

Často krát je nejaké úvodné nadšenie pri vymyslení, potom postupne odchádza a vracia sa, je to taká sínusoida. Všeobecne sa dá povedať, že asi ako každý, máme vždy najradšej to, čo je nové.

Kde a kedy vás môžeme vidieť najbližšie?

V decembri hráme na zimnej edícii festivalu FLAAM, na jar nás čaká československé tour, na ktoré sa veľmi tešíme.

 

 

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.