Hudba Kultúra & umenie

Bachova slávna Tokáta a fúga d-moll. Alebo nie?

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Tokáta a fúga d-moll je najznámejšou Bachovou skladbou a možno najznámejšou organovou skladbou vôbec. Za preslávenie tejto skladby môže hlavne dirigent Leopold Stokowski, ktorý v roku 1927 vydal platňu s orchestrálnou verziou Tokáty. Platňa zožala medzinárodný úspech. Následnú popularitu skladby potvrdzuje aj jej uvedenie vo filme Walta Disneyho Fantázia (1940). Zaujímavosťou je, že z nejakého dôvodu sa táto skladba spája aj s filmom Fantóm opery. Možno ide o tzv. Mandelov efekt, ktorý sa prejavuje tak, že si ľudia spomínajú na niečo, čo sa nikdy nestalo. O tom ale inokedy.

Tokáta a fúga d-moll fascinuje hudobných vedcov svojou jednoduchosťou, genialitou a nadčasovosťou už niekoľko desaťročí a pri hlbšej analýze otvára otázku, kto je jej autorom. Niektoré indície naznačujú, že túto slávnu skladbu možno vôbec nenapísal geniálny Johann Sebastian Bach. Aký je teda príbeh vzniku hudby, ktorú takmer všetci dôverne poznáme?

Profesor  Christoph Wolff, ktorý je jedným z najuznávanejších odborníkov na Bacha, sa prikláňa k najakceptovanejšej teórii, že skladba vznikla medzi rokmi 1703 -1706 v meste Arnstadt, kde mladý Johann Sebastian Bach pôsobil ako organista. Jedna verzia hovorí, že mohlo ísť o skladbu, ktorá mala otestovať schopnosti nového organu v tamojšom kostole. Táto teória môže vysvetľovať rôzne, na tú dobu netypické, kompozičné postupy ako napríklad postup v paralelných oktávach na začiatku skladby.  Ďalšou možnosťou je, že túto skladbu Johann zložil v rámci improvizácie, ako ukážku svojich schopností, keď sa uchádzal o miesto organistu.

                                                                                                       Oktávy v úvode skladby

Odporcovia teórie, že autorom Tokáty a fúgy d-moll je Bach, stavajú svoju hypotézu na viacerých pozorovaniach. Niektoré z dôvodov, o ktoré sa opierajú, sú jednoduchosť kompozície, prílišná odlišnosť od iných Bachových diel, netypická modernosť skladby vychádzajúca z použitých postupov. Peter Williams prišiel v roku 1981 s hypotézou, že dôvodom jednoduchosti skladby je to, že pôvodne bola napísaná pre husle a nie pre organ. Williams na základe tejto hypotézy spochybnil aj Bachovo autorstvo a naznačil, že skladbu mohol napísať iný skladateľ a možno až po roku 1750. (po Bachovej smrti). Taktiež ale pripúšťa, že skladbu mohol napísať Bach a neskôr ju niekto prepísal a zaranžoval pre organ.

Tu sa otvára možnosť ďalšej tórie, ktorá sa pohráva s myšlienkou spolupráce Johanna Sebastiana Bacha s niekým z jeho rodiny. Mohli to byť jeho synovia  J.C. Bach alebo C.P.E Bach a možnosťou je dokonca aj jeho žena Anna Magdalena Bach. Ako potvrdil Christop Wolff aj on ona bola nadanou hudobníčkou a speváčkou. Okrem toho, že bola matkou, niekedy bola aj prepisovateľkou Bachových diel. Prečo by tak nemohla byť aj autorkou aranžmá Tokáty a fúgy d-moll pre organ. Samozrejme, tak isto to mohol byť aj niekto úplne iný, ako napríklad nejaký z Bachových študentov. Možností je niekoľko.

Podľa môjho názoru je ale najdôležitejšie, že sa táto skladba zachovala, že si ju môžeme vypočuť a nazrieť tak do myšlienok nešpecifikovaného hudobného génia. Zároveň treba oceniť, že nám otvára ďalšie zaujímavé možnosti, ktoré nás inšpirujú v našej zvedavosti a hladom za vedomosťami.

Zdroje:

http://www.musicmatters2.com/2014/11/bach-really-compose/

http://www.songfacts.com/detail.php?id=18249

https://en.wikipedia.org/wiki/Toccata_and_Fugue_in_D_minor,_BWV_565#cite_note-Williams1981-24

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.