Film & TV

Filmová recenzia: Delikatesy – avantgardná zmes súčasnej poézie

By  | 

Zvláštna francúzska fantazijná štúdiovka dvojice Jeana-Pierra Jeuneta a Marca Cara je akousi apokalyptickou víziou sveta budúcnosti šesťdesiatych rokov. V polorozpadnutom obytnom dome zničenom, pravdepodobne, po akejsi vojne a patriacom mäsiarovi sa veľmi čiernohumorným spôsobom odohráva príbeh ľudí, ktorí akúsi katastrofu prežili, ale nevedli do akej spleti ešte zvláštnejších okolností spadli. V dome funguje istý režim, ktorí mierne vychýli z rovnováhy a obzvláštni postava podivného Louisona, bývalého cirkusového klauna. Ten ale, paradoxne, nie je jedinou netradičnou postavou vo filme. Po krátkom čase pociťuje náklonnosť k mäsiarovej svojskej dcére Julie. Okrem iných sa tu objavuje aj ďalšia pitoreskná postava, a síce postava pani Interligatorovej. Jej podivínstvo spočíva v tom, že počuje zvláštne vnútorné hlasy hovoriace čudné veci. A to ešte netušia, že v dome nežijú len oni.

Režiséri touto snímkou nadväzujú na viaceré predchádzajúce filmové línie. Pre mňa je film od začiatku do konca surrealistickým snom premietajúcim úsmevno-bizarné historky nezvyčajných ľudí, najnevšednejších charakterov, správaní a výzorov, nachádzajúcich sa v na jednej strane, bizarných, no pritom určite reálnych situáciách. Celý film, s výnimkou snovej sekvencie, je natočený vo výrazných oranžových odtieňochch a v protiklade s názvom filmu neustále vizuálne pripomínajúcich nechutnú realitu odohrávajúcu sa za stenami domu.

Hmlou rozostrené zábery zasa pripomínajú prúd francúzskych impresionistov. Podobne je to i so spomínanou snovou sekvenciou Julie o Louisonovi a jeho kamarátom opičiakom z cirkusu alebo retrospektívou objasňujúcou Louisonovu nie až tak vzdialenú minulosť, ešte pred príchodom do domu, ale aj jeho upadnutím do spánku pod vplyvom z byliniek uvareného čaju od Julie.

Príbeh nesie aj niektoré z prvkov podobných poetickému realizmu Juliena Duviviera, Marcela Carného či Reného Claira. Príbeh zasadený do prostredia hotela, ktorého obyvatelia sa nachádzajú v zlých materiálnych podmienkach, kde hlavným konateľom je majiteľ mäsiar. V dome sa utvárajú aj viaceré romantické pletky. V kontraste s touto biedou je plachý rozvíjajúci sa vzťah mäsiarovej dcéry Julie a prisťahovalca Louisona. A v protiklade s touto čistou láskou je milenecký vzťah mäsiara a jeho milenky. Z poetického realizmu sa inšpirovali aj Renoirovou technikou dlhého záberu, kedy kamera sleduje scénu bez strihu a pomerne dlhú dobu sa pohybuje za postavami, aby nasledovala akciu.

Režiséri nechávajú postavy najviac vyniknúť ich čudáctvo v obyčajných reálnych momentoch, ktoré aj my neustále prežívame, ako v cvičení Julie na violončele, trénovaní stretnutia s Louisonom a servírovaní čaja, alebo neúspešnej niekoľkonásobnej samovražde pani Aurory Interligatorovej, či suseda takmer vodníka pojedajúceho slimáky. Každý jeden charakter len tak prirodzene svojsky pozdĺž celého deja žije vo svojej bublinke.

Všetky audiovizuálne prvky snímky sú použité veľmi expresívne, čo sa prejavuje aj vo zvuku. Ten je vo viacerých prípadoch použitý na udržanie určitej miery temného humoru a najmä napätia. Pomocou ného situácie vyznievajú priam hororovo, ale väčšinovú komicky. Zaujímavo sú spolu zladené aj audio a vizuálna zložka filmu. Najzaujímavejšie momenty tejto audiovizuálnej symbiózy sú postupne zosynchronizované a vygradované v momente samovraždy či vrstvenia zvukov a ich analógii v situácii vášnivého aktu mäsiara a jeho milenky.

Film je nepochybne umeleckým dielom vysokej kvality, ale veľmi ľahko sa stretne s nepochopením menej kinematograficky vzdelaného diváka. V ňom zanechá iba zmätok prapodivných postáv nachádzajúcich sa vo veľmi reálnych a aj bizarných situáciách so značne nepredpokladateľným rovnako netradičným chovaním.

Delikatesy

Komédia/Fantasy/Sci-fi

Francúzsko, 1991, 99 min

Réžia a scenár: Jean-Pierre Jeunet, Marc Caro

Kamera: Darius Khondji

Hudba: Carlos D’Alessio

Mária Demečková

Študuje na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia, to jej ale nebráni aby sa venovala aj iným umeleckým smerom. Má rada architektúru, maliarstvo, divadlo, hudbu, módu a samozrejme film. Momentálne sa venuje analýze tvorby kanadského režiséra Xaviera Dolana a intermediality v jeho tvorbe. Aktívne sa podieľa aj na filmových festivaloch (Áčko, Artfilm Fest, Visegrad Film Forum) kde píše recenzie, alebo robí rozhovory s hosťami. A ako správny filmový vedec má aj množstvo skúseností s tvorbou študentských filmov.