Historické okienko Veda a technika Zaujímavosti

Aurel Stodola – Svetový vynálezca a Einsteinov učiteľ

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Narodil sa 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši a zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Základné a stredoškolské štúdium absolvoval na Slovensku v Levoči a Košiciach. Bol vzdelaným človekom o čom svedčí aj to, že študoval v Budapešti, Zürichu, Charlottneburgu a parížskej Sorbonne. V roku 1892 začal v Zürichu pôsobiť na Vyoskej škole Technickej ako docent. Na pôde univerzity založil strojné laboratórium, ktoré sa postupne stalo jedným z najuznávanejších na svete. Tu sa stal aj profesorom a zostal tu do dôchodku v roku 1929. Stodolovi súčasníci o ňo hovorili ako o rodenom pedagógovi s matematickým talentom a veľkým maliarskym umením. Počas svojho pôsobenia vychoval množstvo inžinierov a  založil fond na podporu sociálne slabších študentov. Bol tiež členom Masarykovej akadémie práce v Prahe a členom korešpondentom francúzskej akadémie vied.

„V každom ročníku je určitá garda študentov, ktorá v plnej, ba často aj prevýšenej miere uspokojuje všetky želania otca, učiteľa, priemyslu a štátu. Dovoľte mi preto vysloviť to, čo je už dávno vecou môjho srdca: pre túto gardu treba urobiť viac, ako sa dosiaľ urobilo. Bolo by krátkozrakosťou tvrdiť, že nadaný si aj sám nájde správnu cestu.“

Vo vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automatickej regulácie strojov a navrhovaniu a konštrukcii parných a spaľovacích turbín. Svojim výskumom položil vedecké základy tohto odboru a významným spôsobom prispel k jeho ďalšiemu vývoju. Zaujímavosťou je, že tepelné čerpadlo z roku 1928, ktoré navrhol, dodnes vykuruje radnicu v Ženeve. Vypracoval aj návrh parníka Cisarovná Mária Trézia, ktorý sa plavil po hladine Bodamského jazera.

Stodolovým vrcholným dielom je kniha Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady ako strojov poháňaných tepelnou energiou ), ktorá vyšla v roku 1903 v Berlíne. Úspešná publikácia bola preložená do mnohých jazykov a Stodola ju priebežne dopĺňal o nové poznatky a vydával aktualizované vydania.

Okrem parných turbín sa zaoberal aj zdravotnými pomôckami. S chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom v roku 1915 navrhol a skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Keď protézu predvádzal, povedal prítomným, že je to jeho pomsta vojne. Na rovnakom princípe vyrobil protézy dolných končatín.

Stodola veľa hovoril aj o princípoch lásky, konania dobra a odpúšťania. V liste Einsteinovi píše: „Kaziaci sa politický a mravný vývoj, ktorý sa v Európe zvlášť ujal, musí sa plne v každom ohľade s ťažkými starosťami o budúcnosť prejaviť. Pobáda ma presvedčenie, že najlepšie je postaviť sa proti tomu duševným ovplyvnením ľudí! Treba zvlášť podporovať osobnosti, ktoré zlepšujú svoj vplyv srdcom.“

Stodolovu činnosť a jeho prínos ocenili mnohé svetové inštitúcie. Čestné tituly získal na univerzitách a školách v Zürichu,Hannoveri, Brne a Prahe. Získal aj vyznamenanie Spolku nemeckých inžinierov- Grashofovu medailu. Najcennejšia je ale zlatá medaila Jamesa Watta z roku 1940, ktorá je obdobou Nobelovej ceny v technických vedách. Pri jej udeľovaní charakterizovali Stodolove dielo nasledovne: „…vytvoril vedu o parnej a plynovej turbíne práve tak, ako o odstredivom kompresore, čo bol jedinečný čin v dejinách strojného inžinierstva…“ Okrem toho je na jeho počesť pomenovaná planétka 3981 Stodola.

Aurel Stodola bol osobnoťou a autoritou nielen vedeckou, ale aj morálnou. Bol čestný, priateľský, dobrosrdečný a nemal rád chvastúnstvo a klamstvo. Miloval hudbu, hlavne Bacha. Známe je aj jeho humánne cítenie. Keď dostal za poradenskú činnosť od jednej belgickej spoločnosti honorár 60000 frankov, venoval ho študentskému sociálnemu fondu.

Na záver spomeňme výrok Alberta Einsteina, ktorý bol Stodolvym žiakom a kolegom. Napísal o ňom: „Keď do rúk beriem pero, aby som napísal niekoľko slov o profesorovi Stodolovi, o majstrovi techniky, o jemnom, a pritom pevnom mužovi, cítim, že moje vyjadrovacie schopnosti sú príliš obmedzené, aby som sa k takému človeku zachoval tak, ako si to zasluhuje…“

Zdroje:

http://ncpvat.cvtisr.sk/buxus/docs//dokumenty/Brozura_web_Stodola_nova.pdf

http://www.casopis-tvorba.sk/t0934h_text.htm

https://sk.wikipedia.org/wiki/Aurel_Stodola

 

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.