Historické okienko Výtvarné umenie

Auguste Rodin: Úlohou umelca je oddeliť pravdu od pretvárky

Rodinova tvorba vychádzala z prírody a precíznosti renesančných umelcov. Diela slávneho sochára sú pôsobivé rovnako ako jeho búrlivý život. Rodinove výtvory boli často odsudzované, ale napriek kritike verejnosti sa mu podarilo položiť základy moderného sochárstva.

François Auguste-René Rodin sa narodil 12. novembra 1840 v Paríži do konzervatívnej rodiny policajného úradníka. Jeho umelecké nadanie sa začalo prejavovať od útleho detstva. Už ako študent sa začal venovať kresleniu a tvorbe s modelárskou hlinou, za ktorú bol neskôr aj ocenený. Uchádzal sa o štúdium sochárstva na prestížnej univerzite École des Beaux-Arts, ale prijatý bol až na tretí pokus. Popritom sa ešte musel vyrovnávať so smrťou jeho staršej sestry Marie. Po týchto nešťastných udalostiach chcel s umením nadobro skoncovať a rozhodol sa vstúpiť do kláštora. Predstavený kláštora si všimol Rodinove pozoruhodné umelecké cítenie a presvedčil ho, aby sa sochárstvu venoval aj naďalej. V roku 1863 chcel v Salone predviesť svoju sochu Muž so zlomeným nosom, ale znovu bol odmietnutý. O niečo neskôr začal navrhovať vázy a stolové ornamenty pre firmu, ktorá vyrábala porcelán. Svoju prvú významnú zákazku dostal až v roku 1840. Mal vytvoriť portál pre inštitúciu Ecole des Arts Décoratifs v Paríži. Rodin svoje dielo nazval Brána Pekla, na ktorom urputne pracoval štyridsať rokov, ale nikdy ho nedokončil. V umeleckom svete začal byť uznávaný až po roku 1889. Dostal pozvanie do Salonu ako porotca, na univerzitách v Glasgowe a v Oxforde získal čestný doktorát a od roku 1893 zastával post viceprezidenta Sociéte Nationale des Beaux-Arts. Umelcovi začali pribúdať objednávky, v jeho ateliéri sa učilo množstvo študentov a ročne dokázal zarobiť dvestotisíc frankov.

Muž so zlomeným nosom

Brána pekla

Uznávaný i zatracovaný

Rodin sa narozdiel od jeho kolegov impresionistov neotáčal chrbtom predchádzajúcim umeleckým smerom. Kým sa ostatní umelci snažili prísť s niečím novým, on zostával verný prírode a tradičnému umeniu. Práve z humanizmu a renesancie pochádza väčšina jeho námetov, počnúc dokonalým stvárnením ľudského tela a vyjadrovaním vnútorných pocitov postáv. Rodinove sochy sú obdivuhodne dynamické a vyžaruje z nich sloboda a životná energia. Umelec dával dôraz na svetlo, ktoré sa odráža na hladkom povrchu jeho sôch, kvôli čomu je často priraďovaný k impresionizmu. Verné anatomické kópie jeho postáv, napríklad Mysliteľ alebo Busta Victora Huga ho zaraďujú aj do realizmu. Hoci nikdy nebol vytrvalým študentom umenia, nasledovalo ho veľa umelcov a sochárov. Jeho tvorba si získala obdiv Oscara Wildea a Rainera Marii Rilkeho, ktorý o ňom napísal knihu. Napriek Rodinovej snahe o zachovanie tradičnosti, boli jeho výtvory často kritizované a odmietané, lebo nespĺňali tradičné normy sochárskeho umenia. Dovtedy bolo zaužívané len vymodelovanie postavy, ale Rodin odhaľoval i jej vnútro. Keď v roku 1877 vystavil sochu Bronzový vek, obvinili ho z odlievania formy zo živého modelu.

Mysliteľ

Krátke manželstvo        

V roku 1863 stretol Rodin svoju celoživotnú partnerku Rose Beuretovú, ktorá pracovala ako krajčírka. Začali spolu žiť a narodil sa im syn August-Eugén Beuret. Slávny umelec však nikdy nebol rodinne založený a doma v Paríži sa zdržiaval len málokedy. Keď v roku 1870 vypukla Francúzsko – Pruská vojna, odišiel do Bruselu na dlhých šesť rokov. V Bruseli zdokonaľoval svoje umelecké vlohy a získal mnoho zákaziek, takže mohol zabezpečiť Rose s dieťaťom. Vydal sa aj na dvojmesačný výlet do Talianska, kde ho inšpirovala tvorba Michelangela Buonarrotiho. O rodinu, ktorú nechal v Paríži sa starala Rodinova švagriná Therése. Vernosť takisto nebola jeho silnou stránkou. Umelec mal aféru so študentkou Camille Claudelovou, stýkal sa s vojvodkyňou de Choiseul a pokúsil sa zviesť slávnu tanečnicu Isadoru Duncanovú. Rose bola ochotná prehliadať výstrednosti svojho partnera a zostala mu verná celý život. Umelec uprednostnil rodinné pohodlie pred milenkami až na sklonku života. Utiahol sa aj s Rose do Ville des Brillants na predmestí mesta Meudon. Rodin sa so svojou družkou oženil  až po päťdesiatich troch rokoch ich známosti, no manželstvo nemalo dlhé trvanie. Rose zomrela dva týždne po svadbe, 16. februára 1917. Rodin umiera 17. novemra roku 1917 vo Ville des Brillants, pochovaný bol po boku jeho manželky Rose. Ich spoločný hrob zdobí socha Mysliteľa. 

Rodin s Rose Beuretovou

Rodin a Camille Claudelová 

Rodin a Camille Claudelová

Jednou z najvýznamnejších Rodinových múz bola práve Camille Claudelová, s ktorou spolupracoval na mnohých slávnych dielach, napríklad na súsoší Bozk. K zoznámeniu došlo roku 1883, keď Rodin viedol umelecký krúžok, ktorý navštevovala vtedy len osemnásťročná Camille. Nadaná študentka bola nielen jeho inšpiráciou, ale i milenkou. Nevedela však, že ich vzťah bude mať pre ňu zničujúce následky. Camille sa začala správať žiarlivo a majetnícky, dokonca naliehala, aby Rodin ukončil dlhoročný vzťah s Rose Beuretovou. Tieto konflikty napokon vyústili do ich rozchodu v roku 1898. Po tom, ako sa Rodin s Camille rozišiel, začala sa u nej prejavovať duševná porucha. Zničila väčšinu svojich diel a krátko na to skončila v ústave pre choromyseľných, kde zostala až do svojej smrti v roku 1943.

Bozk

http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/eru-moderneho-socharstva-otvoril-kont/22798-clanok.html

https://www.biography.com/people/auguste-rodin-9461735

http://www.artmuseum.cz/umelec.php?art_id=630

                                                                                                                              

O autorovi

Romana Hladná

Romana Hladná

Študuje žurnalistiku na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Rada leňoší v posteli s dobrou knihou v ruke a príležitostným pohárom vína. Zaujíma sa o literatúru, umenie a históriu, najmä o kuriózne fakty. Zbožňuje antikvariáty a Classical Art Memes.