Hudba Kultúra & umenie

Anton Aschner osobnosť kreminckého klasicizmu

Vlado Král
Autor: Vlado Král

Anton Aschner sa narodil v roku (1729/1732) Tirolsku, bol vekovým rovesníkom Josepha Haydna a väčšinu svojho života prežil v Kremnici, kde sa usadil v roku 1753. Tu bol váženou osobnosťou dobového hudobného života. Svojou tvorbou a skladateľským umením ale presiahol hranice mesta Kremnica a dnes ho smelo môžeme zaradiť medzi najvýznamnejšie skladateľské osobnosti z obdobia klasicizmu na Slovensku.

Počas svojho života v Kremnici zastavál rôzne funkcie. Od roku 1754 bol kapelníkom Kammerkapelle, kremnického orchestra zriadeného kremnickou mincovňou, zároveň bol huslistom a od roku 1762 kantorom farského kostola. Na týchto miestach pôsobil až do svojej smrti.  Osobnosť a dielo kremnického kantora Antona Aschnera patrí dnes podobne ako tvorba iných skladateľských osobností, ktoré pôsobili v minulých storočiach na území dnešného Slovenska, k prehliadaným fenoménom slovenskej hudobnej histórie (ako napríklad Anton Zimmermann, Ján Šimbracký, Samuel Capricornus, Zachariáš Zarewutius). Anton Aschner patril vo svojej dobe k najkvalitnejším tvorcom duchovnej hudby na území „Horného Uhorska“.  Z tvorby tohto zaujímavého skladateľa sa nám zachovalo vyše 40 skladieb duchovnej a svetskej tvorby. Sú to antifóny, árie, žalmy, rekviem atď. Výrazovo bola jeho tvorba blízka skladateľskej generácii predchodcov viedenského klasicizmu.

Anton_Aschner_1

Ukážky z tvorby Antona Aschnera z cd Anton Aschner …to najlepšie z neznámeho (2013 Katolícka unviverzita v Ružomberku)

Anton Aschner – O amor mi Jesu

 

Anton Aschner – Arma, Bella, Iras, Honores

 

Anton Aschner – Requiem d mol – Introit

 

Anton Aschner patril k skupine najpozoruhodnejších predstaviteľov hudobného klasicizmu, pôsobiacich v našom geografickom regióne. Jeho skladateľské umenie presiahlo hranice Kremnice a o jeho tvorbu bol záujem aj v iných mestách Uhorska.  Jeho umelecko-organizačné aktvity si cenili aj v Prešporku kde mu bolo v roku 1791 udelené vyznamenie Kráľovskej miestodržiteľskej rady za zásluhy o rozvoj hudby v Uhorsku. Aschner zomiera v roku 1793 a pochovaný je v krypte kremnického kostola sv. Alžbety. Údaje, ktoré sú k dispozícii dokazujú, že jeho hudba znela v kremnických kostoloch aj naďalej.

Výskumu tejto významnej osobnosti sa dnes venuje na Katolíckej univerzite v Ružomberku Peter Hochel. Tu sa podarilo vydať niekoľko zväzkov notových edícií s tvorbou Antona Aschnera a zároveň nahrať cd. Ak by Anton Aschner žil v Rakúsku, poznal by ho podľa Hochelových slov pravdepodobne celý svet. Žiaľ jeho meno a tvorba sú dnes známe v podstate len malej hŕstke „zasvätencov“.

Zdroje:

Elschek, Oskár (ed.): Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava, Asco art & science 1996.

http://www.sdh.cz/?a=1&j=1&id=433

http://nastrencin.sme.sk/c/6882588/dvestorocne-noty-nasiel-v-krabiciach.html

https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Kremnica_v_zime.jpg

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.