Kultúra & umenie

Andrej Kalinka: Základom našej poetiky je hľadanie nového umeleckého jazyka

Režisér a hudobník Andrej Kalinka o novom diele umeleckého zoskupenia Med a prach. EU.GENUS//DOBRÝ.ROD má premiéru 23. apríla a 1. repríza prebehne 24. apríla v sále Novej Cvernovky.

 

Zoskupenie tvorcov- Med a prach sa pomerne mení. Kto ale tvorí jeho základ a akým profesiám sa primárne venujete?

Na začiatku sme boli štyria – ja, Ivan Martinka, Juraj Poliak, Michal Mikuláš. Vždy išlo o neformálne zoskupenie, teda o ľudí, ktorí si umelecky rozumejú, niektoré diela tvoria spoločne, niektoré samostatne, ale nikdy sme neboli uzatvorenou skupinou. Stále spolupracujeme s rôznymi ľuďmi v rôznych kombináciách. Med a prach je skôr otvorenou platformou pre tvorbu v oblasti tzv. komplementárneho umenia, čo súvisí s druhou časťou otázky. Naše pôvodné zamerania sa transformovali a dnes je vlastne ťažko povedať, kto čím presne a výhradne je. Režisér je zároveň aj sochárom a skladateľom, herec je aj hudobníkom a napríklad bábkar je tiež výtvarníkom, či spevákom. To je základom našej poetiky, hľadanie nového umeleckého jazyka, ktorý vychádza z prirodzeného vzájomného vplyvu rôznych vyjadrovacích prostriedkov.

 Vyhýbate sa označeniam ako inscenácia, či divadlo- ako teda výsledky vašej tvorby nazvať?

Najbližšie k tomu má asi výraz komplementárne umenie. Nie je to celkom tak, že by sme sa čisto divadelným výrazom vyhýbali, ide skôr o to, že naše diela nie je možné označiť ako výhradne divadelné. Je to rovnako autonómne výtvarné alebo hudobné umenie. Minulý rok napríklad hlavnú cenu na Bienalle v Benátkach dostal nemecký pavilón, ktorý prezentoval to, čo by pokojne mohlo byť považované za jedno z našich diel, bol to veľmi príbuzný jazyk. To isté aj taliansky pavilón. Veľa vecí je otázkou kontextu krajiny. Ak našu tvorbu vnímame v slovenskom kontexte dá sa definovať a chápať úplne inak, ako keď sa to deje v kontexte medzinárodnom.

Každý nácvik novej časti repertoáru prináša aj osobné zážitky- čo vám priniesol nový projekt EU.GENUS//DOBRÝ.ROD?

Predovšetkým nových spolupracovníkov, ktorí priniesli skúsenosti z iného prostredia, žánrovo aj národnostne. Tím je medzinárodný a performeri sú rovnako z prostredia súčasného tanca, ako aj z hudby, či výtvarného umenia. Pokúsili sme sa teraz urobiť ďalší krok, stretli sa znovu iné svety, v inom pomere, z iných krajín, s inými skúsenosťami a to sa samozrejme pretavilo aj do samotného diela.

Archív: Med a Prach

Nie je ambíciou zoskupenia mať v budúcnosti vlastný priestor pre reprízy a nové projekty?

Vlastný priestor je samozrejme ideál, ale na Slovensku asi nereálny. Spojenie umenia a financií je u nás nemysliteľné. Umenie u nás nemá spoločenskú funkciu a hodnotu. A tzv. nezávislé umenie je u nás v pozícii, ktorú nie je ani možné komentovať. Dokonca sa raz stalo, že sme nemohli nájsť priestor na skúšanie. Potom sme natrafili na niekoľko síce vhodných, ale drahých a tak sme sa rozhliadli po miestach vo Viedni. Zistili sme, že tam priestory sú a lacnejšie, vybavené, s ubytovaním a hlavne určené na prácu, ktorú robíme. A to sa samozrejme netýka iba priestorov. Ak si všetko spočítate, tak každý deň stále ťažšie hľadáte dôvody, prečo tu v tvorbe pokračovať. To nie je negativizmus, je to súbor dosť jednoznačných faktov.

Prečo ste sa rozhodli pre premiéru v Cvernovke?

Okrem toho, že obdivujeme prácu ľudí, ktorí Cvernovku založili, spravujú, budujú a rozvíjajú, tak je tu aj čisto pragmatický dôvod. Je to pre nás v súčasnosti v Bratislave prakticky jediné možné miesto, kde sa dá naša aktuálna tvorba uvádzať. Nejedná sa o primárne divadelný priestor a zároveň je ochota tam uvádzať tvorbu, ktorá nie je vopred definovateľná a jednoznačne zaraditeľná. Komunikovali sme aj s galériami, ale to je stále ten istý problém. Máme síce rok 2018, no prevláda predstava, že v galériách majú byť obrazy a v divadlách inscenácie. A aj keď napríklad performancie a inštalácie s presahom do iných jazykov sú v kultúrne vyspelých krajínách bežnou vecou, tu to ešte pekných pár rokov potrvá.

Čoho sa najviac pri aktuálnom diele bojíte a z čoho máte naopak dobrý dojem?

Tvorba je pre nás veľmi osobnou vecou a zároveň veľkou zodpovednosťou. Zodpovednosťou v tom, že považujeme za najdôležitejšie prejsť dôkladnou prípravou, štúdiom, hľadať nové spôsoby, nepodliezať, neprispôsobovať, no zároveň komunikovať. To asi považujeme za jednu z najťažších vecí. Teda ponúkať nové cesty, no zároveň viesť s percipientmi dialóg. Neznamená to však, že by sa dielo malo akokoľvek prispôsobovať alebo niečím zjednodušovať, naopak- nároky na seba aj na druhú stranu musia byť maximálne. Avšak mala by byť otvorená aj rovina pre vzájomné vnímanie sa a ak to treba, tak občas aj ozrejmenie, hoci v rovine nie jednoznačne racionálnej. „Dobrý rod“ má množstvo línií, tematicky aj z hľadiska formy. No vo všeobecnosti sa od začiatku do konca zaoberáme pre nás zaujímavou, náročnou a pravdepodobne nezodpovedateľnou otázkou- kto je človek?

Archív: Med a Prach

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz