Film & TV Film 1950-1959 Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Analýza motívov „dobra“ a „zla“ z filmu Lovcova noc (1955)

Charles Laughton už bude vo mne navždy rezonovať ako hollywoodsky herec, ktorý v sebe našiel potenciál čítať film zhmotneným spôsobom a pretaviť ho jednorázovo na plátno. Každý, komu sa podarí natočiť za svoj život len ten jeden jediný film si praje, aby tomu bolo dajako v podobnom duchu, ako v prípade The Night of the hunter. Parafrázovať metaforicky jeho metodický význam je vidno v tom, ako pôsobia motívy dobra-zla, resp. láskynenávisti v kľúčových rozhodnutiach našich sŕdc navonok i dovnútra. Či sa s nimi stotožníme, podujmeme, alebo poprípade, či ich cnostnými úmyslami opovrhneme sťa nezvratnú a spálenú dušičku niekdajšej nádeje. Tento charakterový balans dvoch nezmieriteľných veličín symbolizuje hlavná postava vo vzťahu jej stretu s okolím; tohto inak vizuálne čarokrásneho príbehu plného vôbec tých najvrúcnejších prejavov emócií – Robert Mitchum.

Z jedného súdka pozorujeme rozprávkové prelínanie princípmi nádeje a lepších zajtrajškov, ktorými sa ono všeobecne definované dobro v každej životnej etape prediera a na tej druhej: chamtivosť a jej cesta k sebanaplneniu inak bezvýchodiskového samotárstva. Tá (zlom nasiaknutá a sebectvom formovaná chamtivosť) vyplýva z nedostatku skutočnej lásky a zahŕňa okrem týchto základných prejavov cynizmu vo svojej anatomickej previazanosti akési ideály dostatkov fiktívne vyčíslených veličín, akými sú napríklad peniaze. Toto zušľachťovanie iluzórneho pocitu šťastia skrz prahom zaľahnutých a duchom vyprázdnených duší narúša akékoľvek spoločenské spolunažívanie založených na báze empatie a humanizmu. Tak, akou tŕnistou cestou bojovať navzdory  jej nastraženými pascami sa mohli presvedčiť naši malí hrdinovia, ktorí síce svojimi fyzickými predpokladmi nemohli konkurovať diabolskej honbe Harryho Powella (Mitchum), osud im dal napokon predsa len šancu.

The_Hunters_Night2

Rozpoznateľnosť týchto principiálnych parametrov je o to zložitejšie, keďže v prípade prezliekania kabátov sa zlu darí prenikať do sveta dobra ďaleko lepšie, ako keby tieto veličiny pootočíme. Zlo sa snaží lesknúť pôsobivým zovňajškom, ale používa na tieto hodnoty úžitkov falošné prostriedky, a to tie, čisté, krásne, nesúperiace. Tie, ktoré z našich vôľových prameňov vyvierajú v okolitom styku akosi automaticky, bez pridaných samo deštruktívnych konzervantov a neblahých účinkov. Ďalším pozoruhodným znakom tohto naoko adaptabilného splynutia vzájomne sa vylučujúcich javov je postoj okolia. Ten je mimoriadne dôležitý, hlavne ak sa mienka vonkajšieho prostredia mýli a uverí šalamúnskym pohnútkam na prvý pohľad šarmantného, elegantného a charizmatického muža rôznorodých motivácií. Okolie zohráva tú úlohu väčšinových nálad a odrazom priemerných mentálnych a morálnych kapacít. Je preto nemysliteľné veriť deťom to, že ich nevlastný otec sa s ich matkou oženil len pre ukradnuté peniaze od ich skutočného otca, ktorý ich pred bolestným rozsudkom ukryl v bábkarskej hračke maličkej Pearl Harper. Tejto, sprvoti utopistickej úlohe porozumenia sveta detských dušičiek sa neskôr zhostila až staršia pani Rachel Cooper (Lilian Gish), ktorá dodala dielu z jeho obsahového hľadiska novú dimenzionálnu, vzájomne sa vylučujúcu úžitkovosť v rozpore zásad vyznávajúcich Harrym Powellom.

The_Hunters_Night3

Mierou poetiky sa film uberá čoraz viacej aj napriek tomu, že sa dejové rysy odrážajú až k fyziologických následkom. Príde na rad nenávratná a časom stále prezieravejšie plánovaná chladnokrvná vražda vlastnej ženy (Shelley Winters), dlhočízny hon na deti prieč variabilnou paletou prírodných živlov a takisto i posadnutosť trójskych rozmerov, ktoré v psychopatovi (niekdajšieho hlásateľa svätého písma) nadobúdajú stále extrémnejšie a extrémnejšie kontúry. Dobro má (v tomto prípade) v čase i v priestore jasnejšie a uchopiteľnejšie zázemie, motivačné schopnosti, ako i ambíciu ľudskosti zabojovať o svoju šancu v rozmedzí nových strastiplných prekážok. Má pred sebou síce boj o holý život, ale ten mu ho jednostaj (možno s dávkou šťastia) napokon aj dá. Dá mu (hocikomu z nás) možnosť chytiť sa vlastných vôľových činov v celoplošnom meradle a viesť ho k takým hodnotovým aspektom, aké si človečinou zaumienený jedinec kedysi predsavzal a náležite počas života aj využil. L-O-V-E a H-A-T-E sú v neustálej konfrontácii, v každom jednom rozhodnutí, každej jednej myšlienke, ako i v akejkoľvek situácii, ktorá je závislá od nášho striedmeho konania.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.