Film & TV Film 1970-1989 Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Analýza kľúčovej scény z filmu Zrkadlo (1975)

Analýza kľúčovej scény z filmu Zrkadlo (1975)

Bilancovanie života jedného z najvýznamnejších tvorcov svetovej kinematografie doviedlo Andreja Tarkovského k osobnému ozrejmeniu spomienkovej výpovedi v dnes už klasickom filme – Zrkadlo – Zerkalo (1975). Dielom tak nevšedným a vizuálne citlivým, až máte pocit, že sa ho priamo dotýkate. Senzualitou sprevádzaný mimo iného je i obyčajný prievan vetra, jemný šum živých častičiek, kvapkanie vody a podľa náladovosti i voyeurske nahliadnutie k hlbokému vnútru zainteresovaných – predovšetkým k centrálnej postave matky (i keď časové a priestorové obkolesenie rozprávania sa často obmieňa). Tento kratučký článoček nie je recenziou samotného klasického diela, ale krátkou analýzou jednej konkrétnej, niekoľkominútovej sekvencie, ktorej formálny účel a obsahové metafory ho charakterizujú asi najvýstižnejšie. Vari sa ústredná tematickosť neprieči v súznení (aj) nášho života a nepodobajú sa niektoré jej prvky v metaforickej rovine na vnútornú rozpoltenosť (samotných) našich nás? A prečo nami opovrhujú a my nimi? Poďme teda nato…

(centrálna charakteristika deja)

Dostávame sa k fáze, kde sú motívy Zrkadla rozpitvávané až k samotnému koreňu ústredného konfliktu. Matka (Margarita Terechová) si namáča hlavu vlažnou vodou  a zrazu sa na ňu s nad-naturálnou sugesciou vyrojí enkláva submisívnych prvkov, ktoré nie je bohužiaľ schopná eliminovať a rozpoznať ich parciálny motív ohrozenia. Každý milimeter priestoru, akýkoľvek tichý útržok zvukovej stopy, koherentnosť náladovej disharmónie a napokon i autorova kompozičná predstavivosť živého sna naprieč pocitom poznačenej postavy za pomoci čiernobielej sépie vyvoláva voľné blúznenie nemohúcna, ktoré Tarkovský esteticky implementuje. Matka ako osobnosť zlyháva a pyká za svoju minulosť, prepuká nervozitou a jej astrálne psychologické univerzum sa prieči náročnými skúškami nezlučiteľnými s realitou. Tarkovský vylíčil svoju životnú jazvu dospievania ako atraktívnu artovú perforáciu, čiže aj to nepríjemné a temné je tuná vyobrazené malebne a podmanivo.

Padá snáď tá stena sama, alebo máme pocit, že všetko zlé, čo sme kedy zažili naraz implikačne spracovávame len v tej jednej rovine negatívna a miesto všetkého plnohodnotného a neopakovateľného, čo je na živote také jedinečné vidíme len v akomsi skazonosnom podobenstve? Dá sa vôbec potom viesť pochodeň rodinného klanu s vôbec už tak  poznačeným štádiom depresívnosti? Bol ešte čas zakročiť pred hrozivou anamnézou v priamej budúcnosti, bytostne sa dotýkajúcej, alebo manželské odlúčenie zasiahlo ranou dokonanou a nikdy ju z pamäti naša postava nevymaže? Podľa naratívneho vývinu túto povestnú hranicu nervového roztrženia neprekonala a rýchlosťou svetla viditeľne padá na samé dno…

(útek fyzického a duševného rozmeru)

Po následnom kratšom návrate k realite, kam sa presúvajú sprievodné zábery Tarkovský opäť zmenil vizuálnu dynamiku, dopracovávame sa k unikátnemu prežitku obrazovej implementácii tunelového videnia. Postava matky, okolo ktorej sa celá táto útržkovitá mizanscéna točí, padá do ďalšej pasce. Pravdepodobne sa v práci zmýlila pri vpísaní textu do článku a tak uteká, uteká cestou plnou dažďa, napraviť údajné zlyhanie. V čase hlbokej ideologickej sovietizácii spoločnosti, akékoľvek pochybenie z dúm ordinačnej kolektivizácie hraničila niekam, kamsi až do vyhnanstva – gulagov, s dozaista hlbokým poznačením do konca života…

Čo sa to vlastne stalo? Tarkovský bol podľa môjho názoru jedným z intelektuálne najvybavenejších režisérov všetkých čias, obraz Stalina z vnútornej strany fabriky, sledujúc našu postavu ako prehľadáva dlhočízne materiály je veľavravný. S najväčšou pravdepodobnosťou sa sekla v písmene, ktorou ruská azbuka označuje podobnosť našich latinských písmen t,r. V tom prípade by dokaličila diktátorovo meno označením Sralin, čo je automaticky vzaté za takmer klinickú smrť „páchateľa“, ktorý by to učinil a to dokonca i v nevedomí. Autor sa dokonale snažil prepracovať silné autobiografické momenty zo svojho vlastného života a v akom širokom poli transcendentálnosti ich prinavrátil späť do živelného prostredia detstva je vskutku mrazivým sprostredkovaním. Sám pritom ľutuje a chce zvrátiť isté veci či rozhodnutia, ktoré nestihol počas života napraviť. Matka sa po rozchode len ťažko pozviechávala a nikdy sa cez depresie nevyliečila.

zrkadlo4(symbol filmu – oslobodzujúce vzlietnutie raneného vtáčika)

Čert to ber, že všetko zveličuje, veci berie až príliš vážne a nedokáže sa odosobniť. Strata manžela sa  ňou teda ťahala až do smrti. Jedna z kolegýň jej ešte kedysi dávno odparafrázovala slová úvodu Danteho Božskej komédie, čo môžeme brať ako dáku signifikantnú charakteristiku predzvesti jej vnútorného rozporu a s narastajúcou gráciou zajtrajškov táto symbolika kulminovala ešte čoraz viacej. Chladne a s nekompromisnosťou. S vizuálnym ornamentálnosťou, s hutnými spomienkovými vnemami. Na záver tejto scénickej schémy, ktorú sme načrtli vchádza do sprchy, kde netečie voda.

Beznádej a zúfalstvo sa preťahuje donekonečna a jej dispozičný mentálny stav, spôsob boja o zmyslovú autonómiu  sa rúca v časovej ekvivalencii nenávratna. Dej filmu je počas nasledujúcej stopáži náročný, nesmierne odťažitý a mení svoju konceptuálnu oklieštenosť udalosťami 2.svetovej vojny, údelu dospievania a prírodnou harmóniou. Rytmizujúca vizuálna poetika dodáva Zrkadlu somatický rozmer, porušovaním zdanlivo nezlučiteľných zákonov fyziky je dielo bohaté, zavše fascinujúce a neopozerateľné. Ako obrazy Picassa.

(Posledný obrázok je už tak trochu mimo scény, ale je tak pevnou súčasťou celku, že ho sem kľudne dám. Zaujímavá je aj ich abstraktná súvislosť rozdielu slobody a fanatizmu, ktorou sa líčia spomienkové návraty mladého chlapca, matky a dotknutých nevinných.)

Celý film s anglickými titulkami:

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.