Film & TV Film 1990-2009 Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Analýza filmu Lost Highway (1997) : 2 časť

Druhá časť filmu začína v totožnej väznici, kde bol uväznený Fred v prvej časti filmu. Nachádza sa tu však iná osoba, Pete Dayton (so zranením na hlave). Ihneď v úvodnej scéne je nám predložená prvá otázka (A2), či je Fred tá istá osoba, ako Pete a čo sa mu stalo. Spoznávame jeho rodičov, partiu a priateľku, čiže jeho šťastnú rodinu. Niečo, čo Fredovi chýbalo. Pete je zamestnancom autoservisu, kde ho navštevuje pán Eddy. Kto je pán Eddy? (B2). Čo sa stalo v tú noc, na ktorú si Pete nespomína, ale všetci mu ju pripomínajú? (C2). Druhá časť filmu môže byť samostatný príbeh, alebo môže ísť o druhú časť iného príbehu. Pete je sledovaný políciou kvôli Eddymu a zisťujeme, že sa jedná o Dicka Laurenta. Vyplní sa tak medzera z úvodnej scény filmu B1, zároveň medzera nová, B2. Pán Eddy prichádza so svojou milenkou Alice, ktorú rovnako ako Renée stvárnila Patricia Arquette. Sú Alice a René jedna osoba? (D2). Pete si s Alice začne milostný pomer. Rodičia mu rozprávajú o tajomnej noci, kedy bol so Sheilou, svojou priateľkou a s akýmsi tajomným mužom. Vypĺňa sa medzera C2. Vďaka Peteovým predstavám, v ktorých vidí mŕtvu René, si začíname spájať noc z minulosti s vraždou René. Tušíme, že Pete je Fred (A2). Pete s Alice plánujú spoločný útek, chcú ukradnúť peniaze Andymu. Ten vybavil Alice prácu pre pána Eddyho. Andy z druhého príbehu je ten istý, ako z prvého. V ňom vybavil prácu pre René, čo nás utvrdzuje v domnienke, že Alice je René (D2). Z flashbacku sa dozvedáme, že Alice začala pre Laurenta točiť porno filmy. Pete sa rozchádza so Sheilou a následne mu volá domov Laurent spoločne s Tajomným mužom z prvej časti filmu. Kto však v skutočnosti je, sa nedozvieme (D1). Jeho poznámka ohľadom faktu, že sa už stretli u Peta doma, však definitívne kauzálne prepája obe časti filmu. Pete pri prepade zavraždí Andyho v jeho dome a spoločne s Alice uniká autom púšťou do chatky za priekupníkom. Po milovaní v púšti sa z Petea stáva Fred, čím je bez pochybností zodpovedaná otázka A2. Po vstupe do chatky mizne Alice a Fred tu stretáva Tajomného muža. Ten sa ho pýta, ako sa volá, Fred odpoveď nepozná. Fred sa ocitá v moteli. Tam vidí pri milovaní René s pánom Eddym. Fred podozrieval manželku z nevery s Andym, tu však zisťuje identitu jej pravého milenca. Laurenta odváža v kufri auta do púšte, kde ho spoločne s Tajomným mužom zavraždia. Tajomný muž Dicka nakrúca na videokameru a púšťa pásky z Fredovho domu. Definitívne zisťujeme, že je autorom troch videokaziet z prvého príbehu (C1). Polícia (postavy z prvej časti filmu) nachádza mŕtveho Andyho a identifikuje René z návštevy v ich dome, čo je scéna, kde sa rozsah informácií rozširuje. René je Alice (D2). Fred uniká v aute pred políciou, zastavuje pred svojím domom a hovorí do svojho domového telefónu, že „Dick Laurent je mŕtvy“. Zodpovedaná je prvá otázka filmu, kto zvonil (A1).[1]

lhjc2

Počas sledovania sujetu druhej časti filmu sme súčasne nútení zostavovať jeho fabulu samostatne, ale zároveň vypĺňať medzery z prvej časti filmu na základe nových stôp. Fabula druhej časti filmu začína pred piatimi rokmi, kedy bol Pete odsúdený za krádež a dostal ročnú podmienku. Pred začiatkom sujetu začal chodiť so Sheilou a odohrala sa často spomínaná noc. Na jej zostavenie nedostaneme v sujete dostatočné množstvo stôp. Zmienky Peteových rodičov a jeho predstavy odkazujú na prvú časť filmu, čo z kauzálneho hľadiska nedáva zmysel. Je tak jasné, že druhá časť filmu je Fredova predstava. Známosť s pánom Eddym si spájame s Peteovou kriminálnou minulosťou. Pete pozná Tajomného muža, ktorý už bol kedysi uňho doma. Tu sa fabula pre obe časti rozchádza. Buď chápeme jeho návštevu Peta v jeho predstave, alebo Freda v realite. Alice pred začiatkom sujetu zrejme nejakú dobu, možno pár rokov, pracovala pre Laurenta ako pornoherečka. K práci sa dostala cez Andyho. Fabulu pre druhú časť filmu si môžeme samostatne zostavovať do momentu, kedy sa Pete mení spätne na Freda a Alice na René. Ďalej bez prepojenia na prvú časť nemá táto transformácia opodstatnenie. Nasledujúce udalosti vyplnia všetky medzery z prvého príbehu, vrátane základných otázok. Nikdy sa však nedozvieme, kto je Tajomný muž a ako sa môže vyskytovať na viacerých miestach súčasne. Jedná sa síce o zhmotnenú temnú stránku Fredovej osobnosti, viaceré udalosti oboch príbehov ho však zapájajú do deja aktívnejšie, ako číru predstavu. Tajomný muž (Fred) nakrútil pásky zo svojho domu, vidíme však na nich Fredovu tvár. Andy ho identifikuje na párty ako skutočnú postavu. Fredovou mysľou dosadené postavy do jeho predstavy nového života o jeho reálnom svete nevedia, ako potom môže polícia spoznať na fotke u Andyho René na základe návštevy v prvom príbehu? A konečne, ako môže Fred byť zároveň volajúcim aj prijímateľom hovoru? Možno práve stopy, ktoré všetko nevysvetľujú, vytvárajú nikdy nekončiace otázky. Jednoduchým vysvetlením je samozrejme fakt, že všetky udalosti v druhej časti filmu sú umelecky zmotivované psychologickou fugou a v mysli postavy kauzálna logika nemusí existovať. Omnoho zaujímavejšie riešenie však podľa môjho názoru ponúka princíp fungovania Möbiovej pásky. Möbiova páska sa zostrojí z listu papiera, z ktorého sa odstrihne prúžok. Stočí sa do kruhu tak, aby sa obidva konce prekrývali a jeden z nich sa otočí o 180 stupňov. Páska, ktorá vznikla, má len jednu plochu. Ak sa začne v jej ľubovoľnom bode kresliť čiara, dostaneme sa nakoniec do počiatočného bodu a zistíme, že čiara sa tiahne ako na jednej strane, ktorá nám pripadá vonkajšia, tak aj na strane zdanlivo vnútornej. Je to však inak: páska má len jednu stranu, ktorá je súčasne lícom aj rubom a jedinou hranou.

lhc22

Spisovateľ A. J. Deutsch napísal v roku 1950 poviedku Podzemná dráha Möbius. V spletitom systéme bostonskej podzemnej dráhy sa jedného dňa stratí súprava vlaku. Vedci zaoberajúci sa topológiou prídu k záveru, že na základe príliš komplikovaného stupňa prepojiteľnosti množstva koľají sa vlak dostal do bodu singularity, čiže bodu, kde sa Mobiova páska pretáča do opačného smeru, kde sa rub stáva lícom. Vlak sa tak dostal na opačnú stranu pásky. Vlak bolo počas nasledujúcich mesiacov počuť pod koľajami, nikto ho však nevidel. Častokrát na niekoľkých vzdialených miestach v rovnakom čase. Po dva a pol mesiaci sa zrazu ocitol na trati bez toho, aby si jeho cestujúci uvedomili časovú rezervu. Následne bola ohlásená ďalšia strata vlaku na trati. Fredov mozog pracuje rovnako, ako spletitá sieť podzemky. Jeho nekonečné prepojenia na základe pocitu viny z vraždy manželky vytvoria uzlový bod, kde sa realita dostáva na druhú stranu plochy. V tomto novom svete je čas relatívny, sujet trvajúci niekoľko dní môže Fred vnímať ako zopár okamžikov v cele. Podobne, ako cestujúci vo vlaku. Záhadu Tajomného muža by elegantne vysvetlila schopnosť predmetu ocitajúceho sa na opačnej strane Möbiovej pásky, schopnosť byť na viacerých miestach v rovnakom čase. Táto postava pôsobí dojmom, akoby si bola vedomá celého systému a spoločne s rozprávaním ho riadila. Miesto, kde je páska prestrihnutá a zlepená opačnými koncami predstavuje moment, kedy Fred zvoní u seba doma a sám zdvíha telefón. Postavy Petea a Alice miznú a nahrádzajú ich pôvodné, pretože tento zlepený začiatok a koniec pásky ako jej súčasti cítia. Fred musí od svojho domu prejsť ďalšiu polovicu Möbiovej pásky, aby sa dostal do bodu singularity (tu film končí). Iba tak sa môže dostať mysľou späť do väzenskej cely. Tento úsek je vo filme ukázaný v jednej scéne, úteku na diaľnici. Nie je podstatné, ako dlho uniká, pretože čas na obrátenej strane je relatívny. Moment spojenia začiatku a konca Möbiovej pásky je začiatkom filmu, čiže je príčinou nasledujúcich udalostí. Obrat do opačného smeru je tak nevyhnutný následok. Tento bod Deutschova poviedka opomína, pre rozprávanie ho nepotrebuje. Lynch z neho naopak vychádza, a je pre neho rovnako dôležitý, ako bod pretočenia pásky do opačného smeru.[2] V tomto bode končí aj hrdina Polanskeho thrilleru Nájomník (stretáva samého seba ako na začiatku, tak na konci filmu), jeho štruktúra ale zodpovedá skôr uzavretému bludnému kruhu, respektíve časovej slučke, ako princípu Möbiovej pásky.

lhc23

Aj pri podrobnej sujetovej analýze Lost Highway dochádzame k poznaniu, že dramaturgická schéma filmu je viac podriadená princípu fungovania Möbiovej pásky, ako klasickým troj, alebo štvoraktovým štruktúram. Pretože práve tieto princípy a atypický stav hrdinu, schizofrénia a ňou vyvolaná psychologická fuga dokážu umelecky zmotivovať prítomnosť mnohých nevysvetliteľných prvkov, ako napríklad schopnosť jednej postavy byť na viacerých miestach naraz. Möbiova páska kompozične motivuje rozdelenie filmu na dve rovnocenné časti.

[1] Čiatočne čerpané z: Buckland, Warren: Making sense of Lost Highway, c.d., s.42-61

[2] A.J. Deutsch: Podzemná dráha Möbius (A subway named Mobius, 1950), In: Asimov, Isaac: Těžká planeta, Praha: Nakladatelství Triton, 2011, s.143-158

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz