Film & TV Film 1990-2009 Filmové kritiky a analýzy Kultúra & umenie

Analýza filmu Lost Highway (1997) : 1 časť

„There´s no place like home“

Film Davida Lyncha Lost Highway môžeme vzhľadom na využívanie viacerých charakteristických prvkov filmu noir označiť za neo-noir. Hlavný hrdina, okúzlený plavovlasou femme fatale, je prinútený spáchať zločin (napr. Poistka smrti). Má kriminálnu minulosť, príbeh sa odohráva v podsvetí. Jedným z motívov filmu je amorálnosť chovania postáv. Výbuch chaty pripomenie film Bozkaj ma k smrti, početné subjektívne zábery zase príznačný vizuálny postup Alfreda Hitchcocka. Lynch v rozhovoroch priznáva, že jeho najobľúbenejším filmom je Čarodejník z krajiny Oz[1] a osobne po detailnejšom preskúmaní považujem práve tento film za hlavný inšpiračný zdroj pri písaní scenára Lost Highway. Hlavným motívom Čarodejníka z krajiny Oz je putovanie, cesta.[2] Cesta z Kanasu (A) do imaginárnej krajiny Oz (B) a zase späť (A). V Lost Higway sa podobne dostávame z reality, väznice (A) do imaginárnej krajiny Freda Madisona (B), aby sme sa na konci vrátili späť do reality, do väzenskej cely (A). Oba imaginárne svety sú mentálne subjektívne. Motív cesty sa opakuje počas celého Lynchovho filmu ako diaľnica snímaná z rýchlo idúceho auta v titulkovej sekvencii, počas prenasledovania s pánom Eddym v aute (pre dej nepodstatná pasáž), alebo pri záverečnom neúspešnom pokuse o útek pred políciou. Dorotka z Čarodejníka z krajiny Oz si dosadzuje do svojho imaginárneho sveta ľudí z Kansasu, ktorých v rôznych úlohách stvárňujú rovnakí herci (strašiak, plecháč, lev, čarodejnica a čarodejník majú svoje predobrazy v realite). Podobne ako Fred zamieňa manželku René za Alice, Dicka Laurenta za pána Eddyho, alebo samého seba za Peta. Toho však hrá iný herec. Niektoré postavy, ako Andy, alebo tajomný muž, majú v oboch prípadoch rovnakú identitu, rovnako je to v prípade psa Tota v Čarodejníkovi z krajiny Oz. Motív psa (domnievam sa, že odkaz na Tota) je prítomný aj v Lost Highway, avšak na rozdiel od rozprávky je v Lynchovom filme pre príbeh nepodstatný. Postavy v Lost Highway trpia často bolesťami hlavy, Andy dokonca umiera po náraze hlavy na hranu stola. Dorotka usína po náraze do hlavy. Ešte zaujímavejšie sú však kontrasty vo vyznení oboch filmov. Kauzálny hollywoodsky príbeh s morálnym posolstvom a takmer všetkými dejovými linkami uzavretými z Čarodejníka z krajiny Oz nahrádza v Lost Highway neuzavretosť, neriešitelnosť viacerých motívov a nelineárnosť príčin a následkov. Dorotka sa túži vrátiť domov do Kansasu, čo sa jej napokon podarí. Fred pred realitou uniká a snaží sa vytvoriť si vlastný domov v imaginárnom svete aj s rodičmi a milujúcou priateľkou (po vzore útulných amerických predmestí z 50. rokov[3]), avšak tento svet sa mu rúti rovnako, ako ten reálny. Krajina Oz je v ostrom kontraste s Kansasom 30. rokov. Fredov sen je na nerozoznanie od prvej časti filmu a život s manželkou René vo vile je sám o sebe prezentovaný ako zlý sen. Signifikantým momentom pre diametrálne rozdielne prístupy k podobnej látke je na jednej strane čarodejníkova otázka smerom k Dorotke a jej sprievodu „Who are you? / “Kto si?“ a na strane druhej otázka Tajomného muža na Peta/Freda „Who the fuck are you? / Kto, kurva, si?“ Hrdinka štúdiového filmu 30. rokov odpoveď pozná, hrdina relatívne nezávislého filmu 90. rokov nie. Pre Lyncha príbeh ako tradičná forma komunikácie a posolstva stráca význam. [4]

lhdl4

Naratívna analýza filmu Lost Highway

Muž zavraždí svoju ženu, pretože si myslí, že mu bola neverná. Nedokáže sa vyrovnať s následkami svojich činov a psychicky sa zrúti. V tomto stave sa pokúša predstaviť si pre seba lepší život, ale je natoľko rozrušený, že sa aj tento imaginárny život zvrtne. Nedôvera a šialenstvo sú v ňom natoľko zakorenené, že aj jeho fantázia končí ako zlý sen. Muž, ktorý si predstavuje, že je mladší a mužnejší, spoznáva ženu, ktorá ho neustále chce, namiesto toho, aby si ho držala od tela.[5] Takto si vysvetľuje udalosti vo filme Patricia Arquette, predstaviteľka René a Alex a Lynch s ňou súhlasí. Barry Gifford, autor predlohy Lost Highway, tvrdí nasledovné: Saxofonista Fred Madison tak dlho podozrieva svoju ženu z nevery, že sa mu celý svet zmení v tiesnivú nočnú moru a jeho žiarlivosť nakoniec vyústi v brutálnu vraždu. V hrôze nad strašným činom potom jeho narušená myseľ spustí obrannú reakciu popisovanú v odbornej literatúre ako psychogenná fuga. Je to stav, v ktorom jedinec uniká zo stresovej situácie tým, že si vo svojom vnútri vytvorí úplne novú identitu. V náhradnom príbehu uniká duša Freda Madisona do tela Peta Daytona. Ten svojimi vlastnosťami ako sexuálna výkonnosť, mladší vek, prostoduchosť, popiera vlastnosti intelektuála Freda. Ani náhradný život však Fredovi nepomôže. Zapletie sa s milenkou gangsterského bossa pána Eddyho, ktorá ho však podobne ako jeho manželka vyvedie z rovnováhy a doháňa k vražde. Mučivé vedomie zločinu tak triumfuje aj nad najbezpečnejším úkrytom a spája oba príbehy a obe postavy späť do jednej. Pete sa zmení na Freda, ale pán Eddy, alias Dick Laurent umiera, aby dal za pravdu slovám, ktorými film začína, „Dick Laurent je mŕtvy.“[6]

lhdl5

Z uvedených vysvetlení vyplýva, že Lost Highway je vo svojej podstate relatívne banálny film s jednoduchým vysvetlením. Čo ho potom robí už dlhé roky predmetom rozborov? I keď je fabula filmu jednoduchá, mnohé otázky v ňom položené nemajú priame vysvetlenia a ak áno, častokrát popierajú kauzalitu a časovú následnosť. Argument, že ak sa dej odohráva v hlave hrdinu, vysvetľuje všetko, v tomto prípade nestačí. Domnievam sa, že najzaujímavejším faktorom na Lost Highway je väzba druhej časti filmu na prvú, čiže vytváranie fabule oboch častí samostatne a následne snaha o ich kauzálne prepojenie.

lhdl3

1.Časť filmu

Film začína ráno scénou u Freda Madisona (Bill Pulman) doma. Zazvoní mu telefón, v ktorom mu neznámy hlas oznámi, že Dick Laurent je mŕtvy. Lynch tak ihneď nastoľuje dve základné otázky (naratívne medzery), a to A1: Kto zvonil?; a B1: Kto je Dick Laurent?. V prvom prípade na základe pravdepodobnosti neočakávame, že postava dole môže byť sám Fred. Nasledujúce ráno Fredova manželka René (Patricia Arquette) nájde na schodoch videokazetu s nahrávkou priečelia ich domu. Je nastolená tretia otázka C1: Kto natočil video? Večer sa manželia milujú a Fred na okamžik zbadá namiesto tváre René tvár neznámeho muža. Medzera D1: Kto je neznámy muž? Nasledujúce ráno nachádzajú manželia ďalšiu videopásku, na ktorej je tentokrát už interiér ich domu. Scéna na párty prináša prvýkrát vo filme odpovede na niektoré otázky. Dozvieme sa o existencii Dicka Laurenta, čo prinesie však iba minimum informácií ohľadom prvej otázky na začiatku filmu. Stretávame Andyho, známeho Dicka a René. Tej vybavil kedysi prácu. Zoznamujeme sa pri absolútnom tichu (evokuje predstavu) s Tajomným mužom (Robert Blake), ktorého sme videli namiesto tváre René. Zisťujeme, že dokáže byť na dvoch miestach naraz v tom istom čase. Ako na párty, tak vo Fredovom dome. E1: Je rozprávanie aj tu nespoľahlivé, alebo má Tajomný muž nadprirodzené vlastnosti? Pár sa večer vracia domov, vidia svetlo v dome, ale nikto vnútri nie je, zvoní telefón, ale Fred ho nezdvíha. Nasledujúce ráno sledujú tretiu pásku, na ktorej je nakrútená vražda René, vrahom je Fred, pozerajúci sa do kamery. Následne je odsúdený a uväznený. V cele dochádza k transformácii jeho mysle do Petea Daytona, jeho mladšej verzie.

lhdl1

Koľko otázok bolo v tejto na prvý pohľad ucelenej časti filmu zodpovedaných? Nedozvieme sa, kto zvonil, otázka A1 zostáva otvorená. Ohľadom otázky B1, Dicka Laurenta, máme iba čiastočné informácie, jeho totožnosť zostáva utajená. C1, kto nakrútil videopásku, sa taktiež nedozvieme, avšak začíname si ju spájať s Tajomným mužom na základe informácie, že už bol vo Fredovom dome. Jedinou stopou k jeho totožnosti (D1) je jeho schopnosť byť na dvoch miestach v jednom čase, čiže môže byť Fredovou predstavou, ale aj nadprirodzenou bytosťou. Ak však ide o predstavu, kto potom natočil videokazety? Fred (E1), aj na základe subjektívnych záberov z väznice, trpí mentálnou poruchou. Je to tak jediná zodpovedaná otázka, položená v sujete filmu. Pretože pri vražde René vidíme Freda, totožnosť vraha je ihneď odhalená. Väčšinu fabule tak nie je možné na základe sujetu zostaviť. Základnou otázkou sa tak stáva Fredova motivácia vraždy. Tú si odvodzujeme na základe niekoľkých stôp v deji. Manželstvo sa ocitlo v kríze, pretože René odmietne ísť s Fredom do klubu, ich milovaniu chýba vášeň, ich spoločné scény pôsobia neprirodzene, až chladne. Dozvedáme sa o známosti René s Andym, na ktorého Fred zrejme začne žiarliť. Vyvodzujeme, že Fred podozrieva manželku z nevery a na základe chorobnej žiarlivosti ju zavraždí. Fabula začína začiatkom manželstva (odhadujeme niekoľko rokov dozadu), prechádza jeho krízou, tajomnými páskami a vraždou René a končí predpokladanou popravou Freda (asi o niekoľko mesiacov, prípadne rokov). Na nespochybniteľné vyplnenie medzier potrebujeme ďalšiu časť, pretože Fredov stav mysle motivuje menšiu synchronizáciu medzi sujetom a fabulou.[7]

[1] David Lynch Biography, In: http://www.imdb.com/name

[2] Bordwell, David – Thompson, Kristin: Umění filmu: Úvod do studia formy a stylu. Praha: nakladatelství Akademie múzických umění, 2011, prvé vydanie, s.90

[3] Lynch, David a Gifford, Barry: Lost Highway, Brno: nakladatelství Jota, 1997, s.161

[4] Tamže, s.24

[5] Tamže, s.13,14

[6] Lynch, David a Gifford, Barry: c.d., s.161,162

[7] Čiastočne čerpané z: Buckland, Warren: Making sense of Lost Highway, In: Buckland, Waren: c.d., s.42-61

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz