Hudba Kultúra & umenie

Alice Merton v Bratislave

Pavel Chodúr

14. septembra v MMC večer to žije. Je piatok, takže je to pochopiteľné. Spustil sa jemný dážď. Prichádza jeseň. Alebo v to aspoň dúfame.
Priestor pred MMC sa zaplňuje. Počuť hlasy, smiech a všade vládne dobrá nálada.
Dnes sa tu koná koncert Alice Merton.
Nebudem sa vôbec čudovať, ak sa spýtate: Koho?

Sám som o nej donedávna nevedel. Táto krásna mladá baba žijúca a pochádzajúca z Nemecka si zamilovala hudbu a rozhodla sa jej aj profesionálne venovať. Spev má dobrý, trochu chrapľavý, čo dodáva atmosfére jej hudby akúsi dospelosť. Hoci v textoch cítiť hľadanie pevnej pôdy a toho, čo znamená byť človekom a interpretom, ku ktorému ľudia vzhliadajú.
To ale nie je zlé. Hoci určitý morálny aspekt jej piesní vo mne vzbudzuje taký ten pocit, že táto speváčka musí ešte dozrieť na svoj potenciál.

No ale poďme od začiatku.
Prídete, kúpite si pivko. Chvíľku postojíte a skúmate svoje okolie. Jasné, vidíme tu páriky, vidíme tu decká s rodičmi, vidíme tu ľudí, ktorí sú netrpezliví a do značnej miery plní očakávania.
A potom to začne. Prichádzajú King Shaolin ako slovenský predskokan.


Hudba je v pohode. Chalanov to baví. Hýbu sa v správnych rytmoch, sú nadšení. Diváci pomaly vychádzajú zo svojej konverzačnej nálady a viac sa sústreďujú na dianie na pódiu. Bar sa pomaly vyprázdňuje a ľudia sa posúvajú bližšie k interpretom.
King Shaolin končí a máme chvíľu pauzu. Dovnútra vstupujú ľudia, pripravení už na veľkú show.
Tu prichádza ďalší predskokan.
Jej meno je Sonia Stein.

V sprievode jedného gitaristu spieva precítené piesne, ktoré trochu utlmujú energických a bláznivých King Shaolin. Jej hlasový rozsah je vysoký a vo svojich piesňach túto svoju výhodu náležite využíva. Predvedie to najlepšie zo svojej tvorby. Rozpráva o tom, že tvorí väčšinou smutné piesne, ale sám som toho názoru že ak niečo robíte preto, lebo tomu veríte, tak to nemôže byť zlé. Svojich fanúšikov si to nájde. Keď skončí, davom to zašumí.

Znovu prichádzajú dovnútra ďalší ľudia, ktorí nepotrebovali vidieť predskokanov a celý priestor napäto očakáva príchod Alice Merton. A keď príde, aby predstavila svoj album, ktorý vychádza už tento mesiac, nastanú šialené ovácie. A viete čo? Alice je showmanka. Kričí, zdraví, teší sa, skáče, hýbe rukami, spieva, šepká, tancuje a rozdáva dobrú náladu do celého priestoru.

 

Baví ju to. Vie zo seba dať veľa energie a odrazu je celé MMC v pozore. Ruky sa zdvíhajú do vzduchu, niektoré sa chcú dotknúť tej dobrej nálady v ovzduší, iní zase vyťahujú svoje mobilné telefóny a natáčajú túto energickú babu, ako reprezentuje svoju tvorbu a to, v čo verí. Tieto záznamy budú neskôr slúžiť ako pripomienky (ako pevne dúfam) k tomu, aby si ľudia spomenuli, že tu Alice bola. Ešte na začiatku. Keď ešte o nej nepísali bulvárne plátky. Predtým, než budú jej ďalšie albumy jednou z najočakávanejších vecí vo svete hudby.
Piesne možno nemajú diverzitu, akú by som očakával od začínajúcej speváčky. Bez rozdielu na môj názor, to ale ľudí baví.

Málokto, kto je len konzumentom hudby si uvedomuje, že tieto barové priestory. Tieto komorné miestnosti sú často začiatkami každého veľkého interpreta. Vychováva si svoje publikum. Sleduje reakcie. Snaží sa naladiť na vlnu divákov a neskôr, keď je skúsenejší, snaží sa divákov naladiť na svoju vlnu. Je to vzájomný dialóg medzi tým, kto tvorí a tými, čo chcú byť tou tvorbou ohúrení. Koncert má gradáciu. Má nábeh a tempo. Piesne nie sú dlhé, o to viac vynikne ich dravosť a túžba niečo povedať. Alice komunikuje s publikom, smeje sa, teasuje a vtipkuje. Nemusíte byť fanúšik jej hudby, ale tento prístup vás prinúti si ju zamilovať. Pretože v nej vidno tie iskierky, to šťastie. Bez rozdielu že je na začiatku svojej cesty, dáva do toho maximum. Nesleduje to, čo by mohlo byť ale čo je teraz. A v tom je zen.

V tom je tá dobrá nálada, ten dobrý pocit.
Preto keď príde posledná skladba No Roots. Tá skladba, ktorá hrala v rádiách a kvôli ktorej ju množstvo ľudí pozná, je to finále ako sa patrí. A na nikom z kapely nevidno najmenšie zaváhanie.
Keď odchádza, vyburcovaní fanúšikovia tlieskajú, pískajú a kričia.
Čo by ste spravili vy? Veď si vychovávate publikum. Veď ste im sľúbili show.
A tak sa všetci vrátia a predstavia týždeň starú pieseň: Why so serious?

Ak hovoríme o show, ktorá by nás mala nachvíľu vytrhnúť z reality a predstaviť nám niekoho, kto má nutnosť a potrebu pozerať sa na svet inak, tak je koncert Alice Merton úspechom. Pretože to je funkciou umenia. A tých, čo ho vedia robiť. Na chvíľu nás schovať, podporiť, motivovať a predať myšlienku a informáciu.
Alice Merton má dvadsaťpäť rokov. A má nábeh na dobrú kariéru. Bratislava ju mohla zažiť na jej prvých krokoch po tejto ceste a čas ukáže, nakoľko sa jednalo o veľkú udalosť.

Vychádzam na ulicu. Už neprší, hoci je mokrá cesta. Ľudia sa pomaly vracajú k svojim životom. Rovnako aj ja.
Jeseň prichádza tohto roku akosi pomaly.
Alice Merton ale želám všetko dobré v novom meste a pred novými divákmi. Nepochybujem o tom, že to zvládne.

O autorovi

Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.