Sedím na sedadle a pozerám sa na ľadovú plochu. Priestorom sa nesie šepot, ktorého vzrušenie pomaly narastá s každou pribúdajúcou minútou, ktorá sa stáva predzvesťou začiatku Jagudinovej show.
Priznám sa, som laik. Uvedomujem si, že existuje krasokorčuľovanie. Videl som aj niekoľko filmov, ale nikdy som mu nevenoval ani pozornosť, ani záujem. Až do dnešného večera.
Sedíte na svojom mieste a uvedomujete si, že všetci okolo vás sú v napätom očakávaní. Sú nedočkaví a do určitej miery aj vzrušení.
A odrazu sa zhasnú svetlá a celý priestor sa ponorí do inštrumentálnej hudby, ktorá je kulisou pre rýchle predstavenie celého tímu. Hra svetiel, hudby a pohybu nás pomaly vťahuje do diania. Nemusíte byť expert na krasokorčuľovanie, aby ste na chvíľu prestali dýchať pri premetoch a saltách. Rovnako nemusíte byť expert na hudbu a svetlo, aby ste cítili atmosféru, ktorá rezonuje priestorom.
Šepot a napäté očakávanie sa mení v potlesky a jasot. Niekto si aj zvýskne.
Show sa začala.
Prvá časť je predstavením všetkých účastníkov. Potešia hlavne domáce hviezdy. Medzi ne patrí 11 ročný Lukáš Václavík, pri ktorého akrobatických kreáciách si uvedomujem, ako strašne som sa vzdialil športovému spôsobu života. Cez moje prerastené brucho pozerám na jeho piruety, na istotu v jeho pohyboch a rozmýšľam, čo som robil ja, keď som mal 11 rokov.
V prvej časti sa objavia aj Lucie Myslivečková a Lukáš Csölley, ktorí prišli priamo z olympiády.
Potom nasleduje plejáda krasokorčuliarov, stálic v Jagudinovom tíme. Tí nám prezentujú raz emočne vypäté a nežné, inokedy dynamické a akrobatické kúsky.
Pri niektorých sú citeľné emócie, pri iných sa vám zastavuje dych. Hlavne duo Alexej Poliščuk a Vladimír Besedin. Ich saltá, stúpanie korčuľami na telo druhého kaskadéra a zároveň komické motívy naplnené týmito prvkami, robia z tohto dua nezabudnuteľný zážitok. A rovnaké je to aj vo finále prvej časti, kedy sa predstaví sám Jagudin a vy si uvedomíte, že toto robí majstra majstrom.
Dynamika, istota a showmanstvo robia z tohto finálneho čísla pastvu pre oči. Celý čas som si hovoril, preboha, veď ten tancuje ako šialenec, aby som si vzápätí uvedomil, že sa ľadu nedotýka nohami, ale korčuľami. Po veľkom finále prvej časti a úprimnom poďakovaní nasleduje prestávka.
Zamýšľam sa nad tým, koľko vecí ešte existuje v mojom okolí, o ktorých neviem zhola nič. Koľko ľudí považuje vôbec krasokorčuľovanie za šport s umeleckým presahom, ktorý robí z účastníkov tejto show, akrobatov, umelcov a zároveň špičku vo svojom obore. Vidieť naživo takúto show a zápal s akým umelci( ak môžem byť tak trúfalý a nazvať ich tak), predvádzajú svoje najodvážnejšie a najemotívnejšie čísla, patrí rozhodne k mojim veľkým zážitkom posledného obdobia.
Začína druhá časť, ktorá má príbeh a je krátkou rekapituláciou kúskov, ktoré sme videli v prvej časti – aj niektorých nových, pričom je všetko podriadené jednému motívu a tým je snaha režiséra (Jagudina) natočiť film.
Vďaka prvej časti poznáme všetkých krasokorčuliarov. A je veľmi príjemné vidieť, ako nevybočujú zo svojich charakterov, dokým na nich svieti bodové svetlo. Hrajú, gestikulujú, komunikujú s publikom, zabávajú sa, radujú sa. A je to cítiť. Jagudinova show Ice Stars predstaví celkom 6 olympijskych a 14 svetových šampiónov krasokorčuľovania. A je to show, ktorú sa oplatilo vidieť. Je tam priestor pre napätie, dokonca pre sebareflexiu. Aspoň ja som neustále rozmýšľal, či by som to, čo som videl na ľade, dakedy dokázal a keď hej, tak za akú cenu?
V skratke je Ice Stars show Alexeja Jagudina najlepším predstavením so športom krasokorčuľovania. Ukáže vám nielen majstrov v tomto obore, ale aj domácu scénu, na ktorú môžeme byť právom hrdí. Už len tým, že sa ich kreácie medzi plejádou hviezd nestrácajú, ale tvoria seberovný tím. Tím, ktorý spája láska k ľadu, tancu a okrem svojho neustáleho a úprimného zápalu túžia sem-tam, divákovi vyraziť dych. Čo sa im podľa môjho skromného názoru aj darí.