Historické okienko

Albert Einstein na tému rasových predsudkov

By  | 

Alber Einstein je meno, ktoré je synonymom vysokej inteligencie a génia. Einstein patril k ľudom svetového významu, čo potvrdzuje aj jeho výber za Osobnosť storočia časopisom Time v roku 1999. Jeho príspevok k vedeckému poznaniu v podobe všeobecnej teórie relativity je dnes známy snáď každému. Einstein, okrem toho, že bol vynikajúcim vedcom, tak sa zaujímal aj o iné otázky, ktoré sa týkali spoločnosti. Svoje politické názory sa nebál vyjadriť. Jednou z oblastí jeho záujmu bola aj téma rasových predsudkov bielych, voči černošským obyvateľom Ameriky. V tejto oblasti sa angažoval ako filantrop a aktivista. Bol dobrým priateľom Paula Robesona, W.E.B. Du Boisa, Marian Anderson a mnohých ďalších. V nasledujúcej časti si môžete prečítať preklad jeho eseje na tému rasových predsudkov: The Negro Question, ktorá pôvodne vyšla v roku 1946 v magazíne Pageant a primárne bola určená bielym čitateľom.

The Negro Question
Albert Einstein

Píšem ako ten, kto žije medzi vami v Amerike len o niečo viac ako desať rokov. Píšem vážne a s varovním. Mnohí čitatelia sa môžu spýtať:

„Aké právo má tento hovoriť o veciach, ktoré sa týkajú iba nás, a do ktorých by sa žiadny príšelec nemal starať?“

Nemyslím si, že takýto pohľad je opodstatnený. Ten kto vyrástol v tomto prostredí pokladá veľa vecí za samozrejmosť. Na druhej strane, ten kto prišiel do tejto krajiny ako dospelý, môže ľahšie vnímať všetko charakteristické a zvláštne. Preto sa domnievam, že by mal hovoriť slobodne o tom čo vidí a čo cíti, pretože takým konaním snáď dokáže byť užitočným.

To, čo rýchlo spraví prisťahovalca oddaným tejto krajine, je demokracia, ktorá je hlavnou črtou jej obyvateľov. Nemám na mysli demokratickú ústavu tejto krajiny, aj keď tú treba pochváliť. Mám na mysli vzťahy medzi jednotlivými ľuďmi a postoje, ktoré k sebe zachovávajú.

V Spojených štátoch sa každý cíti istí svojou cenou, ktorú ako jednotlivec má. Nikto sa neponižuje pred inou osobou alebo triedou. Dokonca aj veľký rozdiel v bohatstve, či nadradená moc niekoľkých, nemôže spochybniť toto zdravé sebavedomie a prirodzenú úctu k dôstojnosti spoluobčanov.

V sociálnej sfére Američanov však existuje temný bod. Ich zmysel pre rovnosť a ľudskú dôstojnosť sa obmedzuje predovšetkým na bieleho muža. Dokonca aj medzi nimi existujú predsudky, ktorých som si ako Žid jasne vedomý, ale tie sú nepodstatné v porovnaní s postojom „bielych“ k spoluobčanom tmavšej pleti, najmä voči černochom. Čím viac sa cítim Američan, tým viac ma táto situácia bolí. Uniknúť pocitu spoluúčasti na nej môžem len tým, že prehovorím.

Mnoho úprimných ľudí odpovie: „Náš postoj voči černochom je výsledkom nepriaznivých skúseností, ktoré sme s nimi mali počas nášho spolužitia s nimi v tejto krajine. Nie sú si s nami rovní v inteligencii, zmysle pre zodpovednosť a spoľahlivosť.“

Som pevne presvedčený o tom, že ten kto tomu verí trpí fatálne mylnou predstavou. Vaši predkovia silou vytiahli týchto čiernych ľudí z ich domovov. Na ceste bieleho muža za bohatstvom a ľahkým životom boli nemilosrdne utláčaní, využívaní a degradovaní na otrokov. Moderné predsudky voči černochom sú výsledkom priania zachovať tento nedôstojný stav.

Starí Gréci mali tiež otrokov. Neboli to černosi ale bieli muži, ktorí boli zajatí vo vojne. Tam sa teda nemohlo hovoriť o rasových rozdieloch. Napriek tomu Aristoteles, jeden z najväčších gréckych filozofov, vyhlásil otrokov za podradné bytosti, ktoré boli spravodlivo podmanené a zbavené slobody. Je jasné, že uviazol v predsudku vychádzajúceho z tradície, z ktorého sa napriek svojmu mimoriadnemu intelektu nedokázal vymaniť.

Veľká časť nášho postoja k veciam je podmienená názormi a emóciami, ktoré podvedome absorbujme ako deti z prostredia kde vyrastáme. Inými slovami, je to tradícia – okrem zdedených schopností a kvalít – čo nás robí tým, čím sme. Iba zriedka premýšľame o tom, ako relatívne malý vplyv, v porovnaní so silným vplyvom tradície, má naše vedomé myslenie na naše správanie a názory.

Bolo by nerozumné opovrhovať tradíciou. Ale s našim rastúcim sebauvedomovaním sa a zvyšujúcou sa inteligenciou musíme začať kontrolovať tradíciu a zaujať k nej kritický postoj, ak chceme aby sa niekedy ľudské vzťahy zmenili k lepšiemu. Musíme sa snažiť rozpoznať, čo v našej tradícii škodí našej viere a dôstojnosti a teda formuje naše životy.

Domnievam sa, že ten kto sa snaží poctivo premýšľať nad vecami čoskoro rozpozná, aké sú úbohé a dokonca fatálne, tradičné predsudky voči černochom.

Čo môže spraviť človek dobrej vôle v boji s týmito hlboko zakorenenými predsudkami? Musí mať odvahu ísť príkladom slovami i skutkami a musí dávať pozor aby jeho deti neboli ovplyvňované touto rasovou zaujatosťou.

Neverím, že existuje spôsob akým toto hlboko zakorenené zlo môžno rýchlo vyliečiť. Ale pokým tento cieľ nedosiahneme, nie je väčšie zadosťučinenie pre spravodlivo a dobro konajúceho človeka, než  vedomie, že pre dobrú vec venoval toľko energie, koľko mohol.

Zdroj:

http://www.planetarymovement.org/index.php?option=com_content&task=view&id=949&Itemid=1

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.

  • Patrik K.

    Uz dlhsie som nic lepsie necital…. Len tak dalej