Lifestyle Móda Zaujímavosti

Ako dve ženy zastavili obchod s vtáčím perím

Vlado Král
Autor: Vlado Král

John James Audubon, prominentný francúzsko-americký ornitológ a maliar z 19. storočia, považoval volavku žltoprstú za jedného z najkrásnejších vtákov v Amerike. V dobe keď žil, bol tento druh výrazne rozšírený. Audubon popísal stretnutie s týmto druhom vtákov nasledovne: „Navštívil som miesta kde sa rozmnožujú a videl som tam stovky párov a hniezd. Niektoré hniezda boli tak nízko na konároch, že som do nich nemal problém nahliadnuť.“

Audubon trval na tom, že volaviek je v Severnej Amerike tak veľa, že vyhubiť ich, či už lovením, rozširovaním miest, fariem alebo iným činom človeka, nie je možné. To ale netušil, čo všetko človek dokáže. V roku 1914, približne pol storočia od Audubonovej smrti, sme mohli vidieť v cincinnatskej zoo zomrieť posledného  holuba sťahovavého. Druh, ktorý kedysi existoval v miliardových počtoch.

Koncom 19. storočia sa v podobnej situácii, na pokraji vyhynutia, nachádzali aj volavka žltoprstá a volavka biela. Spôsobil to, v tej dobe obľúbený, dámsky módny trend nosenia klobúkov ozdobených vtáčím perím, krídlami a v niektorých prípadoch dokonca celými vypreparovanými vtákmi.

Protest proti obchodu s perím

Obchod s perím bol v skutku nechutný. Lovci peria zabíjali dospelé vtáky, ničili vajcia a vyliahnuté mláďatá nechávali zomrieť od hladu alebo sa stali potravou pre vrany a iných predátorov. William Hornaday, riaditeľ New York Zoo­logical Society a bývalý hlavný preparátor Smithsonian museum napísal: „Bolo bežné, že hniezdisko so stovkami vtákov bolo napadnuté lovcami peria a za dva až tri dni kompletne vyplienené.“

Obchod s perím prekvital hlavne vďaka klobučníkom v New Yorku a v Londýne. Hornaday označil Londýn za Meccu zabijakov peria a vypočítal, že v priebehu deviatich mesiacov tam trh s klobúkmi použil perie z približne 130 000 volaviek. Volavky ale neboli jediný druh, ktorý bol ohrozený. Predpokladá sa, že koncom 19. storočia sa v Severnej Amerike kvôli periu lovilo asi 50 druhov vtákov (plameniaky, lyžičiare, šabliarky, rajky a ďalšie…) v počte okolo 5 miliónov ročne.

Volavky a ďalšie vtáky boli postupne decimované až do momentu, kým dve prominentné dámy z Bostonu Harriet Hemenway a jej sesternica Minna Hall nezačali revolúciu, ktorá nakoniec celý biznis ukončila. Hemenway bola známa svojou láskou k prírode a expedíciami za vtákmi, pri ktorých nosila „neskutočne neštýlové“ biele tenisky.

Hemenway sa s Hall spojila v roku 1896, keď si prečítala článok popisujúci obchod s perím. Spoločne usporiadali niekoľko posedení, na ktorých presviedčali svoje bohaté priateľky aby prestali nosiť klobúky ozdobené perím. Taktiež posielali obežníky, v ktorých vyzývali ženy aby sa pridali k spoločnosti na ochranu vtákov, hlavne volaviek. Niektoré sa pridali, iné, ktoré preferovali klobúky s perím, odmietli. Hemenway a Hall boli tiež iniciátorkami stretnutí medzi prominentnými členmi spoločnosti a ornitológmi z Nového Anglicka.

Harriet Hemenway

Motivované úspechom kampane (k bojkotu sa pridalo asi 900 žien) a stretnutiami s ornitológmi založili Hemenway a Hall toho istého roku Massachusetts Audubon Society. Audubon society sa rozšírila aj do ďalších amerických štátov a dala tak základ pre vznik National Audubon Society.

V roku 1900 prijal Kongress Lacey Act, ktorý zakazoval medzištátnu prepravu zvierat ulovených v rozpore s lokálnymi štátnymi nariadeniami. Dodržiavane zákona ale nebolo dostatočne zabezpečené a tak mal na obchod s perím iba minimálny vplyv. Aktivity Hemenway, Hall a ostatných, ktorí sa pridali k bojkotu viedli tiež k tomu, že Theodore Roosevelt vyhlásil v roku 1903 Pelican Island za prvú prírodnú rezerváciu, s cieľom ochrániť volavky a ďalšie druhy divokých vtákov pred vyhynutím.

Snaha obmedzovať tento obchod bola ale nebezpečná. V roku 1905 sa stal incident, pri ktorom bol na juhu Floridy zastrelený strážnik Guy Bradley, ktorý sa snažil zatknúť lovca peria a jeho synov. Lovec bol dokonca následne oslobodený sudcom, ktorý s ním sympatizoval. Jeho smrť pobúrila verejnosť a viedla k ďalším opatreniam na ochranu vtákov. Zásadný moment prišiel ale až o osem rokov neskôr, v roku 1913, ktorým bolo prijatie Weeks-McLeanovho zákona, ktorý viedol k ustanoveniu Migratory Bird Treaty Act of 1918 a koncu obchodu s perím.

O autorovi

Vlado Král

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.