Film & TV Kultúra & umenie Ostatné

Aké sú vaše obľúbené sci-fi 80 rokov? Máme pre vás zopár tipov…

Science-fiction sa v modernej literatúre a to predovšetkým v popkultúre veľmi úzko viaže k 80.rokom a vzostupom komiksových hrdinov či k technologickému progresu ľudstva. Prostredníctvom nových postupov a kúskami fantázie etabloval vízie a predstavy civilizácie, ktoré čaká nejasná budúcnosť. Ďalšie potom reflektujú realitu pomocou tohto fikčného univerza a dodávajú mu hlbší rozmer. Zo stručného výberu filmov vám ponúkame zopár tipov, ktoré ovplyvňovali (nielen západnú) kultúru prostredníctvom tohto mimoriadne obľúbeného žánru.

Martin Hladký

Martin Hladký 

(zameranie na americké sci-fi toho obdobia)

Blade Runner, (1982), Ridley Scott

Scottovou adaptáciou Dickovho námetu osobne považujem za jeden z posledných veľkých filmových zážitkov za podmienok a prostriedkov, v akých vznikal a v rámcoch veľkých vízií a dystopických predpovedí, za ktorými sa za celé tie roky hnali filmári z celého sveta. Blade Runner je podľa môjho názoru aj akási platforma významného míľnika science fiction podobne ako Metropolis alebo 2001:Vesmírna odysea. Dosahuje méty a limity, ktoré sú pre drvivú väčšinu filmov tak vzdialené…


Terminátor, (1984), James Cameron

V bežných kuloároch sa o tomto veleúspešnom počine zvykne hovoriť v popkultúrnej rovine, ktorý spĺňal nároky akcie, zábavy a napätia s nejakým tým nadštandardným dodatkov v podobe hviezdneho castingu. Avšak, keď upustím z niektorých jeho ladných a rezistentných polôh, ktorú sú pochopiteľne v každých komerčne úspešných snímok prítomné, námet aj spôsob realizácie je vskutku pozoruhodný. Už len tá abstraktná, priam až hrôzostrašná rovina robotického ovládania vplyvom vzrastajúcich technológii nie je ani dosiaľ prekonaná a vrhá ten menej príjemný odtieň na ten tzv. obdivný civilizačný pokrok.


Návrat do budúcnosti, (1985), Robert Zemeckis

Nepatrím medzi veľkých fanúšikov ani Zemeckisa a ani takéhoto univerzálneho typu odľahčenejších floskúl, ale Back to the Future je skutočne svetlou výnimkou. Jednotlivé prelety časom, mimoriadne trefné a sarkastické hlášky v kontrakcii optimisticky svižného námetu sú tu  výnimočne vtipné, so zvláštnou nostalgickou arómou. Čokoľvek, čo do podobnosti Back to the Future vychádza po natočení Back to the Future, je spravidla o niekoľko kategórii horšie či trápnejšie. Rodinný film bez rozdielu postavenia a veku.


Star Wars V – Impérium vracia úder, (1980), Irvin Keshner

Opäť, temer vôbec sa nekochám priazňou voči kultu Star Wars obecne, ale jeho pokračovanie Empire Strikes Back je podľa mňa najlepším dielom série. Temnejší, menej detský, futuristicky naliehavejší a aj počítačová grafika je vynikajúca a nezráža z pocitu priamej zúčastnenosti. Menej doslovný či karikaturistickejší. A zároveň pritom stále balansuje na tej krehkej pomyselnej hrane požiadaviek komerčnejšej zábavy – predovšetkým rodinného typu.


Vec, (1982), John Carpenter

Myslím si, že The Thing je najlepší Carpenterov film. Pesimistický, vnútorne previazaný, represívny, skľúčený beznádejou a nekonformnosťou a zároveň účinne forsírujúci ľudský strach pred neznámou hrozbou infekčnej katastrofy. Roba Bottina na špeciálnych efektoch musel trafiť šľak, ale to, čo napokon vytvoril, nemá obdobu. Z ďalších favoritov na 5. mieste ma v rýchlosti napadnú typologicky podobný Predátor, autorské Cronenbergove Videodrome či Mucha alebo akčne ladený Mad Max 2.


Pavel Chodúr

Pavel Chodúr

Brazil (1985), Terry Giliam

Pre mňa jeden zo styčných príbehov. Terry Giliam vytvoril utopistickú budúcnosť ako keby skĺbenú s 1984 a byzarnosťami, ktoré sú typickým režíjným rukopisom práve tohto bývalého Pythona. Podobne ladenými uletenosťami pokračoval aj v nedávnej Zero Theorem, ktorá je spoločenskou kritikou, ale zároveň aj vizuálnou bizarnosťou. Jeho cit pre animáciu a vizuál sa tu preukazuje na plnej čiare a v hlavnej úlohe exceluje Jonathan Pryce.


Star Wars VI – Return of the Jedi ( 1983), Richard Marquand

Ukončenie pôvodnej série. Zo všetkých filmov pôvodnej trilógie, je Návrat Jediho technologicky najvyspelejší. Rodinná sága rodiny Skywalkerovcov sa dostáva do finále a v rámci celého Lucasovho univerza nadčasovú myšlienku. Dobro sa muselo stať zlom, aby sa znova mohlo stať dobrom. Osud Dartha Vadera je v tomto smere citlivejší a dáva novej trilógií neuveriteľné silné prepojenie. Hoci Impérium vracia úder je temnejšie, Návrat Jediho má princeznú Leu v bikinách a na tú dobu skvelý finálny súboj so svetelnými mečmi.


Tetsuo – The Iron man (1989), Šin´ja Cukamoto

Prerod človeka na stroj. Cukamotov dlhometrážny debut, ktorý sa svojho času stal definíciou filmového undergroundu. Neustála hudba, roztrasená kamera, exploatačné scény, čiernobiela farba a neustály krik a hluk, robia z tohto filmu aj vďaka urbánnemu prostrediu nezabudnuteľný zážitok. Kritika spoločenských konvencií a mechanizácie ľudského faktoru v spoločnosti je témou, ktorá vo filme rezonuje asi najviac, hoci nie je vyslovene explicitne povedaná. Nachádza sa aj v dvoch pokračovaniach, režírovaných tiež Cukamotom, ale ani jedno už nedosahuje kvality a nepríjemnosti prvého filmu.


Akira (1988), Kacuhiro Ótomo

Animé, ktoré rovnako ako vyššie uvedené filmy sa dostáva divákovi pod kožu a núti ho sledovať rozpad základných spoločenských hodnôt tvárou v tvár technickým vymoženostiam. Príbeh člena motorkárskeho gangu za nesmrteľnosťou je dláždený na tú dobu výborne naanimovanými prestrelkami a hororovou atmosférou, ktorá hlavne vo finále vsádza nepríjemný pocit do divákovho vedomia. Všetko sympatické je tu deformované a zvrátené a stáva sa z toho len morálna fraška. Nemá to možno filozofický presah ako napríklad Ghost in the Shell, ale stále to považujem za film, ktorý mi rezonoval v hlave ešte dlho do pozeraní.


Bill and Ted´s Excellent Adventure (1989), Stephen Herek

Keanu Reeves v bláznivej teen komédií o cestovaní v čase? Málo kto pozná túto dvojdielnu uletenosť. O to viac ale poteší a prekvapí. Podobne ako Myersov Waynov svet je toto hlavne prostoduchá zábava a počiatok amerikanizovanej stupídnej komédie. Niečo čo hojne využíva napríklad Noc v múzeu. Ale starý háv tomu veľmi svedčí. A ústredne duo je sympatickým spôsobom veľmi bláznivé. Je to rarita o ktorej veľa ľudí nevie a ktorá pôsobí ešte ucelene a osviežujúco v rámci toho ako sa toto žánrové odvetvie v súčasnosti vyvinulo.

O autorovi

Redakcia 9múz

Redakcia 9múz