Cestovanie

Afrika očami Ivana Bulíka

By  | 

Vyrastali ste v dobe, kedy cestovať za hranice nebolo vždy jednoduché. Keď ste snívali o cestovaní, ktoré krajiny ste v tom období chceli navštíviť? A po ich navštívení boli naozaj také, ako ste si ich vysnívali?

Keď som bol chlapec, cestovať do zahraničia za socializmu nebolo možné. Čítal som aspoň veľké množstvo cestopisov, zháňal po známych pohľadnice, mince zo zahraničia. Moja srdcovka bol v tej dobe Egypt, keďže história je mojim koníčkom. Keď padli hranice a cestovať sa dalo, okamžite som prešiel celú Európu a všetky peniaze, ktoré som mal vtedy našetrené som dal na Egypt. Prekrižoval som ho zo všetkých strán a moje očakávania sa určite splnili. Egypt je fantastická krajina, ktorú som mnohokrát navštívil. Nie sú to len hotely plné obžerstva a cynkajúcich tanierov – Egypt sú nádherné oázy, Níl, púštne mestá, fantastické pamiatky.

Ste autorom 4 kníh, v ktorých ste opísali vaše cesty cez Áziu, Afriku, Ameriku a iné exotické destinácie. Zúčastnili ste sa rôznych expedícií a stretli ste rôznorodé množstvo ľudí a kultúr. Verím tomu že cestovanie robí človeka otvorenejším, ľudskejším a tolerantnejším. Ak by ste mali ale teraz spätne napísať čo je tá vec, ktorú vám cestovanie dáva? Aj po vyše dvoch desiatkach rokoch, čo by to bolo?

Pokora. Určite je to obrovská dávka pokory, ktorú som vďaka expedíciám získal. Dnes už ľudia zabudli na to slovo a chovajú sa akoby im patril svet a majú pocit, že sú nad všetkým. Ale to je nezmysel. Pokoru ľuďom vráti len veľké nešťastie, alebo viera. Myslím, že lepšia cesta je viera – v čokoľvek – v dobro, v človeka, viera v Boha, viera v ľudskosť…

ivan_bulik3

Ste aj fotograf. Vaše fotografie majú často sociálny a antropologický charakter. Je to niečo čo vás ako človeka vždy zaujímalo? Zaznamenávať iné kultúry a zvyky,  alebo to prišlo s cestovaním a váš pôvodný úmysel v rámci fotografovania bol spočiatku úplne iný?

Áno, prišlo to postupne. Mňa najskôr uchvacovali historické pamiatky, chrámy, pradávne stavby starých civilizácií. Postupne som ale začal prechádzať fotografovanie ľudí a ulice. Street foto ma dodnes neuveriteľne uchvacuje a pohlcuje.

Dve z vašich publikácií sa venujú Afrike, ktorú ste prechodili asi najviac. Myslím si, že množstvo pohľadov na Afriku a Africký kontinent je v rámci politickej a spoločenskej situácií u Európana značne skreslených. Vy ste vo svojich knihách aj na fotografiách dokázali zachytiť tú pozitívnu stránku Afriky. Rozhodne ste sa tam stretli s nebezpečenstvami a zažili ste situácie, aké nie sú bežnému človeku príjemné. Ak by ste mali svojimi slovami povedať, prečo je pre vás Afrika taká výnimočná, aké slová by ste použili?

Afrika je pre mňa veľká, čierna dáma. Nie sú to deti s vypuknutými bruškami, či otrhaní černosi. Je to nesmierne bohatý kontinent, plný nádhernej fauny, flóry, s obrovským množstvom kmeňov, etník… Ja som mal to šťastie, že som zažil posledné, nespútané africké kmene, žijúce v dobe kamennej. Bol to fantastický dotyk s ich svetom, kedy nerátajú čas, nepoznajú závisť, vojnu a každý deň sa smejú šťastím. To je Afrika!

ivan_bulik2

Ktorú cestu považujete za svoju najdôležitejšiu? Ktorá vám dala najviac a motivovala vás robiť to, čo teraz robíte?

Určite to bola nesmierne namáhavá ale o to úžasnejšia expedícia na etiópskej rieke Omo, ktorú sme splavili 5 kamaráti na rafte cez nefalšovanú, africkú divočinu a dostali sa na miesta, kde pred nami ešte nestúpila ľudská noha.

Často ste sa na svojich cestách stretli s kultúrami, aké nie sú ešte oboznámené s konzumným fungovaním spoločnosti a žijú ešte v symbióze s prírodou. Ako vnímate vy stret s niekým kto je nepoznačený našou dobou a naopak ako vás podľa vášho názoru vnímajú oni?

Pre mňa je stret s novou kultúrou vždy niečo veľmi napínavé a strhujúce. Cez hľadáčik objektívu vnímam každý detajl, zachytávam tradície, rituály, zvyky, každodenný život. Vtedy som skutočne šťastný. Druhá strana? Myslím, že my ich zaujímame len chvíľu. Je to niečo nové, niektorí ľudia v živote nevideli belocha, ale po krátkom čase si na nás zvyknú a sme im ukradnutí. Bol som v mnohých divokých kmeňoch, kde sme im nielen zovšedneli, ale po čase sme vycítili, že im zavadzáme a otravujeme ich. Vtedy sme vždy okamžite zdvihli kotvy, aby sme sa vyhli problémom, ktoré by mohli nastať a určite by nastali.

ivan_bulik1

Najkrajší Africký štát podľa vás a prečo?

Určite Etiópia. Nádherné hory, pamiatky, rieky, ale v prvom rade nepreberné množstvo kmeňov a etník.

Najkrajší štát/krajina podľa vás a prečo?

Najkrajší štát? To by malo byť miesto, kde by človek chcel žiť. Pre mňa určite Austrália kde sú fantastickí ľudia.

ivan_bulik4

Žijeme v dobe, ktorá je značne netolerantná voči iným kultúram. Vy ako cestovateľ a fotograf ste mali ale možnosť spoznať množstvo ľudí a preto sa vás chcem spýtať, sme naozaj ako ľudia ( hoci pochádzame z iných krajín a vyznávame iné hodnoty) až tak rozdielny?

Áno sme. Mentalita, zvyky, korene, tradície, viera – tvoria charakter ľudí a ak si niekto myslí, že ak príde niekto z inej časti sveta a tak sa zžije s novou zemou, je to nezmysel. Teraz narážam na migráciu a migrantov. Bol som v Arábii, či Afrike veľakrát, mám tam množstvo priateľov. Sú to veľmi fajn ľudia, ale v ich prostredí, kde sa narodili a po celé generácie žili. Oni vôbec nechápu náš svet, to ako žijeme a hlavne – prečo tak žijeme.

Čo pripravujete najbližšie?

No, svet sa zmenšil a je už málo miest, ktoré ma lákajú svojou nepoznanosťou. Pripravujem už dlhšiu dobu cestu do Južného Sudánu, ak všetko pôjde dobre, vo februári by som tam mal vycestovať.

ivan_bulik6

A posledná otázka. Nejaká vaša rada pre súčasného cestovateľa/fotografa/spisovateľa. Čo je podľa vás najväčšia devíza umenia v súčasnosti a čo je podľa vás to, vďaka čomu dokáže človek prežiť hodnotný život?

Každý človek by mal vedieť čo od života chce a očakáva. Nechodiť len ako Bludný Holanďan z miesta na miesto. Každý z nás by mal nechať na tejto zemi po sebe niečo dobré. Život je veľmi krehký a veľmi krátky na to, aby si ho ľudia premrhali lenivosťou, nečinnosťou, mamonom… Veľa ľudí sa dnes pachtí za peniazmi ale úplne im uniká podstata – načo sú peniaze??? Mali by nás robiť šťastnými, nie nešťastnými. Ja som sa vždy držal myšlienky – ak je niekto miliardár, zje na obed preto 5 rezňov? Nie, tak ako hocikto iný, zje jeden. Oblečie si 5 riflí? Neoblečie, stále len jedny. Ľudia by mali zarobiť toľko peňazí, koľko chcú minúť, aby boli šťastní. Ak ich tie peniaze ubíjajú, nevenujú sa tomu najdôležitejšiemu v živote človeka a to je rodina, potom , aký to má celé zmysel? Čo chcú po sebe títo ľudia zanechať? Zlaté pomníky? Ľudia musia opäť nájsť v sebe vieru a skloniť hlavu, potom majú šancu prežiť hodnotný život.

Ďakujem krásne za rozhovor.

« 1 z 2 »
Pavel Chodúr

Študoval na VŠMU odbor Umelecká kritika a audiovizuálne štúdia. Tu sa začal venovať písaniu scenárov. Je podpísaný pod prvú slovenskú adaptáciu komiksu v réžií Romana Gregoričku Orfeova pieseň. Venuje sa kreatívnemu písaniu, réžií svojich vlastných diel, herectvu. Rád cestuje a píše o svojich cestách denníky. Niekoľko rokov fungoval v amatérskom divadle ako scenárista a herec a v súčasnosti pracuje pre castingovú agentúru Cine-jessy tiež na pozícií kreativca. Inak vo voľnom čase číta, píše, pozerá, počúva a keď mu zostane chvíľa voľného času ide sa prejsť.