Architektúra Historické okienko Zaujímavosti

7 starovekých divov sveta

Pôvodných 7 divov sveta predstavovali diela pochádzajúce zo starovekého sveta na územiach oblastí medzi Stredozemným morom a Blízkym východom. Vo svojej dobe oplývali technickou a umeleckou dokonalosťou. Na ich zrealizovanie bolo potrebné enormného úsilia a poctivo prepracovaných základov, ktorými vysoko prevyšujú stavby z dnešného sveta. A navyše, s neporovnateľne horšími technologickými prostriedkami, ktorými sa vtedy mohli pýšiť. Časť z nich prosto museli stavať otroci, aby sa mocipáni mohli hrdiť svojskými architektonickými predstavami velebiacich svoju maličkosť. Spájali sa pochopiteľne s krajinami, ktoré diktovali resp. si podmanili svoje bezprostredné geostrategické okolie. Unikátnymi stavbami sa predstavovali sochy, pamätníky, budovy, strategické miesta, či oslavné pocty bohom. Poďme sa bližšie pozrieť na sedem z nich, ktoré sa nezameniteľne zapísali medzi tie najslávnejšie…


1. Egyptské pyramídy – označované aj ako Pyramídy pri Gíze (Káhira). Dodnes sú jediným divom sveta, ktorý sa zachoval a to sú ich počiatky spájané z obdobia 3000 rokov p. n. l. Sú pokryté nesmiernym národným a kultúrnym dedičstvom, drahocenných artefaktov, tajomných komnát a jedinečnou architektúrou. Kedysi v nich pochovávali a balzamovali telá panovníkov a Cheopsova, s výškou 146,5 metra – najväčšia z nich, sa stavala desiatky rokov. 10 000 až 100 000 robotníkov. Denná spotreba – 800 ton. Celková prejdená vzdialenosť – 3 a pol milióna kilometrov. 2,6 milióna pracovných hodín!

2. Semiramidine visuté záhrady – možno najmenej preskúmaný kolos, ale suverénne najväčšmi splývajúci s matičkou prírodou. O ich pôvode sa špekuluje, keďže boli postavené v Babylone v 7.storočí p. n. l. za kráľovnej Semiramis, avšak mohol ich dať postaviť i Nebukadnesar II. pre svoju manželku Amytis, kvôli jeho častej neprítomnosti a jej láske k záhradám. Záhrady mali perfektne vymyslený systém zavlažovania, keďže pod nimi sa nachádzali studňa, ktorá čerpala z rieky Eufrat. Pyramídový spôsob pozostával z kvalitných kamenných platní, z rozpálených tehál, asfaltom, sadrou či olovom.

3. Artemidin chrám v Efeze – predpokladaný dátum vzniku 550 p. n. l. Postaviť ho dal kráľ Kroisos z Lýdie v meste Efez. Dlhý 112 a široký 52 metrov koncipovaný v iónskom slohu. Viackrát bol chcene či nechcene zničený a po nástupe kresťanstva rímskou ríšou v 4. storočí už strácal svoju náboženskú funkciu. 26 stĺpov v reliéfovom členení slúžilo mimo iného aj na rôzne obchodné akcie. Obrovský majestátny architektonický skvost dostal novodobú rekonštrukčnú obdobu.

4. Diova socha v Olympii – socha sa začala stavať okolo roku 470 p. n. l. a jej práce trvali minimálne 13 rokov. S lastúrovým zovňajškom merala niekoľko desiatok metrov (samotná socha výškovo 12) a išlo o jediný div, ktorý nestál pod holým nebom. Tento fascinujúci výtvor helenistickej kultúry bol vyzdobený rôznymi cennými odliatkami (oči – drahokamy, trón – cédrové drevo so zlatom, vlasy – pokryté olympijským vencom atď.) a mal významný podiel pre antiku ako takú. Neskôr ju odviezli do Konštantínopolu, kde pravdepodobne zhorela v ohni.

5. Mauzóleum v Halikarnasse – postaviť ho dal kráľ Mausólos II. v Halikarnase medzi rokmi 377 – 353 p. n. l. Základom mu bol prokonnésky mramor. Podstavec mal pôdorys 19 x 42 x 11 m, čím zaberal značnú časť mauzólea. Mausólos II. ho chcel využiť primárne pre svoju hrobku, ako tomu bolo v starovekom Egypte a typologickými črtami gréckych chrámov, ale stavba pre svoju architektonickú hodnotu sa stala originálnym kultúrnym a umeleckým veľdielom hrobiek všeobecne. V 15-tom storočí bola zničená.

6. Ródsky kolos – v prístave Rodos vyčnievala krásna Héliova socha (boh Slnka), ktorá bola dokončená približne okolo roku 292 p. n. l. O to viac je cennejšia, že za cenu, ktorá bola postavená, platili tisíckami zbraní a iného vojnového vybavenia. Veľkú zásluhu na ňom mal Cháres z Lindu a mal byť poslom ochrany a stability ostrova. Žiaľ, touto pýchou sa mohli domáci hrdiť 56 rokov, keďže silné zemetrasenie stálo za jeho zánikom. Snahy o rekonštrukciu zlyhali jednak kvôli finančnej tiesni, či obavách z opakované božského rozhorčenia.

7. Alexandrijský maják – „najnovší“ zo siedmich divov (278 p. n. l.). Navrhol ho sám Alexander Veľký, vydržal neuveriteľných tisíc rokov a to bol v obkolesení častých nástrah počasia. Slúžil ako strategický bod a centrum ostrova Faros. Často krát si ho nevedeli vynachváliť zablúdení námorníci. Zužovaný bielym mramorom siahal do výšky vyše sto metrov (122 metrová veža) a neustále v ňom udržiavali oheň vo fakli. Väčšinu uchovaných pozostatkov zaznamenali až satelity a divom sa „stal“ hneď okamžite po tom, čo bol postavený.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.