Veda a technika

7 miest v slnečnej sústave kde môže byť mimozemský život

By  | 

Enceladus

Enceladus, mesiac planéty Saturn, je pomerne malý. Vykazuje však rozsiahlu geologickú aktivitu, ktorú pravdepodobne vyvolávajú slapové sily planéty Saturn. Pod týmto vplyvom sa ľadové bloky tvoriace kôru mesiaca posúvajú. Tak vzniká teplo, ktoré udržiava vrstvy pod jeho povrchom v kvapalnom stave. Predpokladá sa, že takto môžu na Encleadus aj mesiace  Dione a Mimas. Vplyv slapových síl by však na roztavenie ľadu nestačil. Vedci sa preto domnievajú, že vnútro Encelada musí obsahovať aj iné tekuté látky s nízkym bodom varu. Pod ľadovou kôrou mesiaca sa teda veľmi pravdepodobne nachádza voda v tekutom skupenstve a nemožno vylúčiť možnosť, že by Enceladus mohol byť vzdialenou základňou života. Enceladus jedným z najnádejnejších kandidátov na jeho hľadanie mimo Zeme.

Mars

Mars patrí už dlhú dobu k najpopulárnejším miestam pre tých, ktorí hľadajú mimozemskú protoplazmu. Zaujímavé sú hlavne tmavé pásy, ktorá sa objavujú počas marťanského leta v krátery Horowitz. Tie pravdepodobne spôsobuje slaná voda prúdiacia niekoľko centimetrov pod povrchom. Zatiaľ ale neboli preskúmané. Súčasné poznatky histórie Marsu nasvedčujú, že sa na jeho povrchu nachádzala hustá atmosféra a kvapalná voda tvoriacia oceán pokrývajúci prevažnú časť severnej pologule.  Dnes existujú náznaky, ktoré nasvedčujú tomu, že na Marse život skutočne bol, ako napríklad štruktúry pripomínajúce pozostatky činnosti organizmov v meteorite ALH8400. Na jasnú odpoveď, či na planéte skutočne život vznikol alebo nie si musíme počkať, kým nebude dôkladne preštudovaná väčšia časť povrchu.

Titan

Titan je najväčší  z mesiacov planéty Saturn. Má hustú atmosféru a je unikátny tým, že v jeho atmosfére a na povrchu sa nachádza veľké množstvo rôznych organických molekúl. Na povrchu Titanu sa nachádzajú jazerá tvorené etánom a metánom. Najväčšia objavená tmavá oblasť má rozlohu 100 000 km², čo je iba o niečo menšie ako Kaspické more. Predpokladá sa, že tieto jazerá a moria kvapalných uhľovodíkov sú zásobárne pre uhľovodíky v atmosfére. Celkové predpokladané množstvo kvapalných uhľovodíkov na Titane minimálne stokrát prevyšuje všetky známe zásoby ropy a zemného plynu na Zemi. Vedci predpokladajú, že práve etán a metán by mohli na tomto mesiaci nahradiť vodu a byť základom pre mimozemský život.

Európa

Európa je najmenší zo štyroch veľkých mesiacov Jupitera, a zároveň aj najzáhadnejší. Európa je celá pokrytá ľadom. Hrúbka povrchového ľadu sa odhaduje v rozmedzí  až desiatky kilometrov. Pod ľadom  môže ležať oceán kvapalnej vody s hĺbkou 80 až 170 km. V tom prípade by sa na Európe nachádzalo viac vody ako na Zemi. Existenciu kvapalnej vody umožňujú slapové sily Jupitera, ktoré deformujú povrch a vytvárajú teplo potrebné pre jej udržanie. Podpovrchový oceán Európy je podľa vedcov vhodným miestom na objav mimozemského života v slnečnej sústave. Hlboký oceán je ľadovou kôrou chránený pred smrtiacou radiáciou Jupitera, ktorý ho zároveň zahrieva. Život na takomto mieste by sa musel úplne zaobísť bez slnečného svetla.

Venuša

Venuša je obklopená veľmi hustou atmosférou, ktorá na jej povrchu udržuje najvyššie teploty spomedzi všetkých planét v slnečnej sústave (400-500 stupňov na povrchu). Kto by teda predpokladal, že na takomto mieste by mohol existovať život? Dirk Schulze-Makuch a Louis Irwin z texaskej univerzity v El Paso vyslovili teóriu o možnom živote v oblakoch Venuše. Poukázali na zloženie vodných kvapiek v mrakoch, ktoré možno vysvetliť prítomnosťou mikroorganizmov. Išlo o súčasnú prítomnosť sírovodíka a oxidu siričitého, ktoré navzájom reagujú a spoločne sa preto nevyskytujú, pokiaľ ich nejaký jav nedopĺňa. Poukázali tiež na príliš nízke množstvo oxidu uhoľnatého. Vysvetlením môže byť prítomnosť mikroorganizmov vznášajúcich sa v oblakoch, ktoré by využívali metabolizmus podobný niektorým raným pozemským organizmom.

Callisto

Callisto je prirodzený satelit Jupitera. Je tretí najväčší mesiac v slnečnej sústave a druhý najväčší z Jupiterových mesiacov po Ganymede. V porovnaní s Io, Európov a Ganymede sa nezúčastňuje na vzájomnej orbitálnej rezonancii, čo znamená, že nemá vnútorný zdroj tepla v podobe prílivového pôsobenia ako ony. Podobne ako v prípade Európy a Ganymeda, aj na Callisto by sa potenciálne mohol nachádzať mimozemský mikrobiálny život v slanom oceáne pod jeho povrchom. Životné podmienky na Callisto sú ale nehostinejšie ako na Európe. A to hlavne pre nedostatok spojení s pevným materiálom a nižší tepelný tok z vnútorných oblastí.

Ganymede

Ganymede je najväčší mesiac v slnečnej sústave (tesne pred Titanom) a je väčší ako planéta Merkúr. Podobne ako Callisto a Európa aj na Ganymede sa nachádza pod povrchom oceán. Predpokladá sa, že na sa môže dokonca jednať o viac vrstvový oceán. To znamená, že jednotlivé vnútorné časti môžu byť oddelné ľadom. Kontakt vody s pevnou hmotou je pri mesiaci Ganymede jedným z predpokladov pre vhodné podmienky, na vznik života. Spolu s Európov a Encleadusom ho NASA zaraďuje k najlepším kandidátom na nájdenie mimozemského života.

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.