Hudba

6 zaujímavých a bizarných faktov o známych skladateľoch

By  | 

Arnold Schoenberg a číslo 13

Trpel triskaidekafóbiov, teda chorobným strachom z čísla 13. O to zaujímavejšie je, že sa narodil 13. septembra 1874 a zomrel v piatok 13-steho júla 1951. Príbeh spojený s jeho smrťou je ešte záhadnejší. V roku 1950, na Schoenbergove 76 narodeniny, ho kontaktoval jeho priateľ a astrológ Dane Rudhayar, ktorý ho varoval pred nastávajúcim rokom, ktorý mal byť zlomovým v skladateľovom živote. A to práve na základe symboliky, ktorú predstavoval vek, ktorý Schoenberg oslavoval. Teda 76 rokov  (7+6=13).  Zdá sa teda, že číslo 13 naozaj prinieslo Arnoldovi Schoenbergovi smolu a mal dôvod sa ho obávať.

Joseph Haydn tínejdžer

Bol veľký talent, čo potvrdzujú aj dejiny. Už od svojich 8 rokov spieval sopránové party v katedrálnom zbore dómu Svätého Štefana vo Viedni. Vo svojich tínejdžerských rokoch ale nebol žiadnym svätúšikom. Okolo 15 roku života začal mutovať a nemohol ďalej spievať vysoké sopránové party. Mária Terézia o ňom povedala: „Ten chlapec nespieva, ale škrieka.“ Haydn sa napriek tomu snažil a v katedrálnom zbore zostal ďalšie dva roky. Zbor musel opustiť v roku 1749 po menšom incidente, pri ktorom v rámci zábavy odstrihol cop kolegovi spevákovi. Jospeh Haydn bol následne, za trest, verejne zbitý a doslova vyhodený na ulicu.

Výhľad na Luzern od Mendelssohna

Felix Mendelssohn skladateľ a výtvarník

Okrem toho, že bol skvelým skladateľom, ktorý napísal napríklad Taliansku a Škótsku symfóniu, mal už od detstva sklony k výtvarnému umeniu. Najskôr obľuboval hlavne ceruzku a svoje kresby zaznamenával do skicárov, v ktorých sa aj zachovali. Postupne ho začali zaujímať aj vodové farby a obe techniky kresby a maľovania zvládol veľmi dobre. Vyobrazoval hlavne scenérie z ciest, ktoré podnikal s rodinou do Švajčiarska, Talianska a Škótska. K maľovaniu sa vracal aj v časoch keď mu hudba neposkytovala dostatočné uspokojenie. Napríklad po nečakanej smrti svojej milovanej sestry Fanny. Jej syn Sebastian opísal vzniknuté obrazy ako mimoriadne, čo sa týka spracovania detailov pri pozorovaní aj vyobrazení.

Ludwig van Beethoven kávičkár

Ráno sa u neho nemohlo začať bez pohára kávy. Nebolo by na tom nič výnimočné, ale táto káva musela byť pripravená z presne 60 kávových zŕn. Tento počet zŕn považoval za ideálny pre prípravu dokonale vyváženého pohára kávy. Pre zaujímavosť a lepšiu predstavu, dnes na jeden pohár kávy pripadá okolo 70 kávových zŕn. Tá dnešná ale býva rôznymi spôsobmi procesovaná, a preto obsahuje menšie množstvo kofeínu ako tá, ktorú pil Beethoven v 18. storočí. Beethoven mal tiež vo svojej izbe vždy po ruke taliansky syr (stracchino) a salámu. Pravdepodobne rýchly „snack“ medzi kompozičnými pauzami.

Camille Saint-Saëns a astronómia

Známi je napríklad pre operu Samson a Dalila, či hudobnú báseň Danse macabre. Bol detským zázrakom, podobne ako Mozart, a prvé skladby komponoval už v 4 rokoch. Okrem hudby sa zaujímal o filozofiu, antické jazyky, archeológiu a astronómiu. Bol to teda človek vzdelaný a rozhľadený. A práve astronómia mu k srdcu prirástla najbližšie. Jeho priateľom bol známi francúzsky astronóm Camille Flammarion (ktorý je aj autorom jedných z prvých sci-fi noviel). Saint-Saëns spolupracoval aj so Société Astronomique de France a do periodika, ktoré spoločnosť vydávala písal články o astronómii. To, že bol vo Francúzsku známim skladateľom pomohlo k upriameniu väčšej pozornosti práve na tento vedný odbor.

Antonín Dvořák a vlaky

Jeho meno snáď pozná každý a jeho melódiu z 9 symfónie, tzv. Novosvetskej tiež. Vedeli ste ale, že Dvořákovov veľkou záľubou boli vlaky? Svojmu študentovi Josefovi Michlovi raz povedal: „Najviac obdivujem dômyselnosť s akou je lokomotíva konštruovaná. Skladá sa z veľa rôznych častí. Každá je ale dôležitá, má svoj účel a správne miesto. Aj najmenšia skrutka, je na správnom mieste, použitá na upevnenie súčiastky. Všetko má svoj zmysel a miesto a výsledok je úžasný… Dvořáka fascinoval spôsob akým sú lokomotívy skonštruované a to, že jeden človek ju môže ovládať. Stačí ak potiahne páčku a vlak sa pohne aj s niekoľko tonovými vagónmi. Súčasťou jeho každodenných ranných prechádzok bolo aj pozorovanie vlakov odchádzajúcich z pražskej stanice vo Vinohradoch.

 

Vlado Král

Vyštudoval Hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Momentálne pokračuje na tejto katedre ako interný doktorand kde sa venuje výskumu hudobno-historických pamiatok a využitiu nových médií pri ich spracovní. Vo voľnom čase občas prispieva recenziami do rôznych periodík, číta knihy, pozerá filmy a je veľkým fanúšikom seriálu X-Files.