Kultúra & umenie

12 významných obrazov slovenských maliarov podľa vkusu našej redakcie

By  | 

Výtvarné umenie na území terajšieho slovenského národa prekvitalo najmä v prvej polovičke 20-teho storočia. Medzi významných umelcov nepatrili iba etnickí „Slováci“, ale maliari rôznorodých národností (väčšinou z okolia neskorších priľahlých republík bývalého Rakúska-Uhorska) s bohatou predstavivosťou a nesmiernou pestrosťou vodových štýlov. Zároveň netvrdíme, že nami vybrané kúsky sú najlepšie (takáto úvaha je sama o sebe a to najmä v umení ako takom skôr scestná), ale ponúkame zoznam nádherných, pôvabných a vyčnievajúcich. Snáď to bude aj pre nás v rámci redakcie ako akýsi apel, že sa výtvarnému (a slovenskému) maliarstvu budeme v budúcnosti venovať viacej…

Výber diel: Martin Hladký

Jozef Theodor Mousson – Na trhu v Michalovciach I. (Okolo 1935)

V mojich očiach najpôvabnejší zo série „trhovísk“, ktoré autor počas svojich vzdialených ciest namaľoval. Energickosťou teplých a svižných malebných akordov vášní zachytáva momentku ako exemplárne vytrhnutú z tradícií, zvykov, domáckych krojov a nezameniteľnej jedinečnosti ideálov východného Slovenska. Pretože, ak niečo definuje spokojnosť a radosť zo života väčšmi, sú to šťastné ženy. S potrebnou senzáciou a opojnou rozjímavosťou precítiť daný moment, ktorý sa už v tej onej sekunde nikdy nezopakuje.

Trh_Michalovce


Imrich Weiner-Kráľ – Cintorín (1932-1933)

Prvky „úsporného“ surrealizmu a „rozháraného“ expresionizmu dávajú do pozornosti „slovenského Edwarda Muncha“. Silná vyprázdnenosť zasiata okultnými dávkami mystiky a starých legiend o prepojenosti ľudí a tých „svätých“. Rozdielnosť ich fyzického bytia, rozkladu a neustáleho vzývania po spoločnom dotyku je síce v nedohľadne, ale bdie a s preklenutím našich existenciálnych rozhodnutí na nás dáva pozor.

Cintorin


Rudolf Krivoš – Trio (1986)

Trio mi evokuje „rytierov“, „drevorubačov“, „fyzicky silne a zdatne vybavených chlapov“, ktorí miesto meča a ostrého nástroja si uchovávajú (skôr ako taký talizman) vzťah k umeniu, čo má nesmierne precítený a metaforicky výstižne prenesený humanistický význam. Sýtosť hnedej a vycibrená detailizácia pri práci s plnými tvarmi je fascinujúca. Ide o techniku – Olej na preglejke; nie tak často používanú.


Ladislav Medňanský alias László Mednyánszky – Dievča na lávke: Nad vodopádom (Okolo 1885 –    1890)

Viac Maďar ako Slovák, ale aj napriek tomuto faktu, talent tohto skvelého maliara je natoľko výnimočný, že som si ho aj tak dovolil pridružiť. Človeka ako nenápadného symbolu v jeho impresionisticky mierne ladených obrazoch samoty necháva splývať v prírode ako dáku rovnocennú entitu a kozmopolitne a s majstrovskou vyváženosťou svetla ladia spolu v jednom súvislom celku. Tajomný, vlhký, vyjadrený špecifickosťou momentu, silného svetla a plný nástrah vzýva k nevšednej dávke zamyslenia.

dievca_nalvke


Martin Benka – Po žatve (1922-1924)

V súčasnosti najoceňovanejší a najdrahší slovenský obraz, ktorého hodnota stúpla na prevratných 180 000 eur. Martin Benka a jeho reliéfny spôsob vrstvenia, plná záberová platforma, úžasná diverzita farieb v nezaujatosti sujety a vzdialeného uhla je geniálne prepojená a harmonicky súvzťažná vo svojej reciprocite. Autor bol natoľko úzko spätý s rozľahlosťou krajiny a jej vzácnych pokladov, že to skrátka cítiť a to sa proste nedá len  tak oklamať.


Vladimír Kompánek – Zima na mojej rieke (1990-1991)

Graficky suverénne, novátorské a s perfektne vyváženým ladením studených farieb vo valcovitom pozadí zastrešujúce mnohopočetnú oblosť tvarov. Značne náladové a vyjadrujúce výrazne nasýtený archetyp nemajetnosti slovenského vidieka a frekvenčný dotyk spomienok, ktorý je tematicky prioritný. Takisto, predzvesť neprajného počasia dotvára atmosférickú tajuplnosť. Technikou skôr prirodzený modernizmus.

Zima_narieke


Imrich Weiner-Kráľ – Jar v Bratislave (1955)

Niežeby sa nedalo nájsť viac hodnotných diel na odvážnejšom experimentálnom poli od rôznych autorov, ale opäť uvádzam Imra Kráľa a jeho výrazové majstrovstvo pocitov a podnetov v tvrdom kontrastnom súžití prírody a architektúry. Človek a nadbytosť je akoby včlenená do sveta akýmsi zázrakom a nesmie dumať nad ponúknutou šancou. Krásne farbisté, tieňované a pozične disharmonické. V tomto vizuálnom „priestore“ (a častokrát i v našich estetických predstavách) sa ukrývajú priam až „zázraky“, ktoré nevidno na prvý pohľad.

siedmy_obraz


Výber diel: Vlado Král

Ľudovít Fulla – Zimná Bratislava

Tento obraz ma zaujal hlavne pre svoju atmosféru. Použité odtiente farieb dokonale evokujú zimný deň, až cítite to ostré slnko odrážajúce sa od snehom pokrytých striech. Zároveň z obrazu vyžaruje určitý pokoj. Možno je to aj preto, že Bratislava je tu ešte nedotknutá rôznymi sklenenými developerskými projektami.


Dominik Skutecký – Trh v Banskej Bystrici

Dielo Dominika Skuteckého určite patrí k jedným z najkrajších slovenských obrazov. Na scéne trhoviska, ktorú tu autor zachytáva ma oslovil hlavne dobový náznak kontrastu medzi meštianskou a tradičnou ľudovou kultúrou a zároveň aj rozmanitosť zachytených postáv, činností a bohatá farebnosť.  Všetky tieto elementy vytvárajú spoločne dokonalú harmóniu.


Albín Brunovský – Divadlo sveta

Z Brunovského diela ťažko vybrať iba jedno. Jeho obrazy dokážu človeka inšpirovať svojimi surrealistickými výjavmi, v ktorých spája fantazijné a reálne prvky. Pri každom pohľade naň si môžeme objaviť nové detaily, ktoré sa nám spájajú vždy do nových významov.


Anton Jasusch – Symfónia

Toto dielo patrí k súbor tematických obrazov, v ktorých Jasusch nastoľuje témy existenčných otázok človeka, zmyslu života a miesta človeka v univerze, ako aj povahy i etického poslania človeka. Práve tieto témy a otázky robia tieto obrazy aktuálnymi aj dnes. Podobne aj toto dielo v sebe nesie historický odkaz, varovanie pred tým, čo môže spôsobiť nenávisť.


Martin Benka – Po búrke

Na tomto obraze Martina Benku ma zaujal výber zachyteného momentu, kedy búrka končí, ale ešte neodišla a zároveň to akým spôsobom tu zachytáva slovenský vidiek a prírodu. Vidíme prvé slnečné lúče, ktoré sa predierajú spomedzi čierne mraky, ktoré pomaly ustupujú formujúcej sa dúhe. Slnečné lúče osvetľujú pole do zlatistej farby a ak sa lepšie zahľadíme v pozadí zbadáme aj strechy vzdialenej dedinky.