Film & TV Kultúra & umenie Ostatné

12 filmov slovenského poetizmu

Slovenský poetický film, alebo kreatívne prvky znásobenej lyrickosti a umeleckého prifarbenia sú v kontexte slovenského ale aj československého povestné dlhé desaťročia. Viac než uchopiteľný príbehový konštrukt sprevádzal naše kinematografie „nedejový“ film, ktorého ústredné motívy patrili ľudovým témam, (tragi)komike a jednoduchosti, ktorá vyplývala z autenticity vidieckych spoločenstiev.

Na tejto tradícii vznikali mimoriadne filmové počiny. Zrejme kvôli ale i napriek socialistickému zriadeniu bol poetický film často v nemilosti cenzorov. Bol predmetom dlhých odbornejších diskusií a na jeho perifériách odrážali motívy filmov súčasné problémy rôznorodých sociologických skupín obyvateľstva. Poetický film vedel prenikať do duševných dimenzií, vedel sa priblížiť prežívaniu postáv a pochopiť zložitosť myšlienkových pochodov.

I dnes je tento podžáner rešpektovanou pridanou hodnotou k dielam, ktoré tieto ľudové, prípadne experimentálne tematiky, ani dnes neopustili. V dnešnom kontexte hľadáme nové formy, ako poetiku zapracovať do súčasných problémov. Poetika je prostriedok myšlienkových úpätí a emocionálneho vyjadrenia rôznymi spôsobmi. Pozrime sa teda, ktoré filmy si v našom „rebríčku“ zasluhujú zvýšenú pozornosť a ktoré vám odporúčame…

 

Varúj…! (1946) – rež. Paľo Bielik

Prvý hraný slovenský zvukový film vôbec. Už predtým vznikali filmy so slovenskou zvukovou stopou a hrali v nich aj Slováci, ako v prípade životopisných patetických drám Jánošík či Štefánik (1935), Varúj…! vzniklo v našej produkcii. Ponúka unikátny lyricko-epický pohľad na rušné časy v období I. svetovej vojny a vidieckeho života vo folklórnych zboroch. Je to snímok so silnou emocionálnou empatiou, ale aj s intrigami a podrazmi, ktoré je ťažké v istej komunite odpustiť.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt varúj

 

 

Rodná zem (1953) – rež. Josef Mach

Film, ktorý výrazne pohol sebarealizáciou Martina Ťapáka v neskorších rokoch. Ide o prvý farebný slovenský film. Je v podstate oslavou folklórnych tradícií ako životného presvedčenia a tradičnou formou národnej identity. Taktiež zvýrazňuje krásy okolitej prírody a umeleckej tvorivosti. Snímok nie je príliš „ukočírovaný“. Má silné patetické rysy, postavy v ňom výrazne prehrávajú. Má však silnú vnútornú identitu.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt rodna zem 1953

 

 

Slnko v sieti (1962) – rež. Štefan Uher

Slnko v sieti, dnes už legendárne dielo československej novej vlny zmenilo pohľad na koncept výstavby angažovaného filmu. Veľkú úlohu plní Szomolányiho kamera, ktoré nahliada na dospievanie mladej skupiny z viacerých perspektív. Zvýrazňuje hĺbku ostrosti, je prevažne zúčastnená, avšak inokedy neparticipatívna. Mimoriadne účinné spojenie poetického filmu, prvkov direct cinema a filozoficky predostieraných vnútorných monológov prispievajú k presvedčivosti okolitých a spoločenských kontrastov.

Súvisiaci obrázok

 

 

Medená veža (1970) – rež. Martin Hollý ml.

Uprostred tatranskej prírody sa odohráva vzťahová dráma, ktorá napokon vyústi do trpkého vyústenia neuchopiteľnej vášne po niečom nedosiahnuteľnom. Štefan Kvietik tu podáva jeden zo svojich pamätných výkonov. Medenú vežu od gýčovitosti odďaľujú estetické filmárske zásahy, ktoré zvýrazňujú moc prírody ako božstva nad osudom ľudí. Je to taký film dvoch rovín. Jedna zobrazuje všednosť a triviálnosť rozporov pracujúcich chlapov vo vysokohorskej chate a tomu, ako im do osudu dorazí mladá Saška (Emília Vášáryová) a druhej roviny, ktorú „plnia“ tatranské štíty, predstavujúce túžbu pokorenia, zmocnenia sa a určitej nostalgie. Odporúčame aj Havettove filmy.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt medena veža film

 

 

Obrazy starého sveta (1972) – rež. Dušan Hanák

Jediný dokumentárny film v tomto „rebríčku“. Óda na život a na prácu v akýchkoľvek podmienkach a pomeroch. Cyklickosť fotografického aparátu M. Martinčeka tu nazerá z každého rohu a približuje život cez umelecké okovy. Do toho hrá Händel a nemecký barok. Unikátnosť dokumentu spočíva v priblížení prostého života optikou estetickej kreativity a narušenia časopriestoru.  Rozprávačom sú postavy, o ktorých film vypovedá. Výtvarná stránka poetickým spôsobom modifikuje útrapy a tragédie, ktoré číhajú každým dňom a zdôrazňuje mravnosť a morálku jednoduchých ľudí, ktorým prisudzuje v dobe neistoty veľkú váhu.

Súvisiaci obrázok

 

 

Ružové sny (1976) – rež. Dušan Hanák

Dušan Hanák veľmi umne zapracoval do svojich filmov akýsi zmysel pre dramatickú poéziu a poetizmus. Obrazovými snovými výjavmi evokuje prirodzené inštinkty poštára Jakuba, ktorý hľadá cestu k cigánke, do ktorej je zaľúbený. Poštár je zbavený svojej osobnej autocenzúry a koná na základe vyvolaných afektov a prirodzených pnutí v jeho emocionálnom nastavení. Práve snový element vo filme mu nezabraňuje byť taký odvážny. Celý film je v podstate cestou medzi skutočnosťou a snom a stieranie ich rozdielov. Tak ako je dôležité nájdenie niekoho, koho hľadáme, tak sme to predovšetkým my sami, keď sa zobudíme. Prebudenie nás potom vráti do reality všedného dňa…

Súvisiaci obrázok

 

 

Ja milujem, ty miluješ (1980) – rež. Dušan Hanák

A do tretice Dušan Hanák. Myslím, že tu predviedol dokonalú synergiu surovosti a neheroizácie pracujúcej triedy. Film, ktorý mimoriadne intímne a citlivo nahliada do nevyspytateľnosti osudu a ľudských nedostatkov, ktoré nemožno modifikovať a napraviť. Obrazová kreativita štiepi symbolickú tragiku. Pišta tu predstavuje bezútešnú postavu tajovského realistických proporcií, ktorá brázdi koloritom vidieckych udalostí a sama pochopí, napriek svojmu handicapu, že viac skrátka nedosiahne, než na toľko, na koľko má.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt ja milujem ty miluješ

 

 

Tisícročná včela (1983) – rež. Juraj Jakubisko

V životnej forme režírujúci Jakubisko ponúka sofistikovanú adaptáciu legendárnej Jarošovej predlohy. Film skúma epochálnu dobu murárskeho rodu Pichandovcov z druhej polovice 19. storočia až po zákopové fronty z 1. svetovej vojny. Načrtávajúce motívy pracujú s typickými rysmi malomeštiactva, zvykmi a tradíciami a v neposlednom rade so surrealistickými fragmentmi evokujúcimi záludné sexuálne fantázie a pohnútky. Je to príbeh zrkadla spoločnosti. Tisícročná včela je dvojdielným filmom, ale existuje aj seriálová podoba štyroch častí.

 Súvisiaci obrázok

 

 

Sedím na konári a je mi dobre (1989) – rež. Juraj Jakubisko

Historický film, čiastočne komediálny, s poetickými rysmi, mapuje podobné konflikty, ktoré pre Jakubiska predstavujú stratu potlačených prianí pudovým vytesnením do ľudského konania. Symbolika, ktorú do nej režisér vnáša kombinuje lyrické prvky a prostredníctvom metafor typizuje prostoduché charaktery postáv uviaznutých v neskrotných vášňach. Vďaka univerzálnejšiemu poňatiu je snímok prístupný širšiemu obecenstvu, nielen Jakubiskovým fanúšikom. Vo filme hrá aj viacero českých hercov ako Miroslav Macháček či Bolek Polívka.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt sedim na konari

 

 

Záhrada (1995) – rež. Martin Šulík

Záhrada Martina Šulíka je vari jediným hraným slovenským filmom 90. rokov, ktorý spĺňa vyššie nároky európskeho filmu. Získal 6tich Českých levov a do kina naň prišlo vtedy okolo 50 tisíc divákov. Vyžaruje z neho snová atmosféra, v ktorej sa uskutočňujú fragmentárne pochody túžobných a deziluzórnych prianí postáv. Záhrada je tu bojiskom i utópiou útechy a nikdy ju nevieme úplne dešifrovať. Moc voľných asociácií poráža rozum a pragmatizmus.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt zahrada 1995

 

 

Môj pes Killer (2013) – rež. Mira Fornayová

Atypický príspevok do našej národnej kinematografie. Možno viac psychologický, než poetický, ale ani toto sa nijakým spôsobom nevylučuje. Môj pes Killer sa ale nevyníma priamej konfrontácie mladého človeka s dennodennými činnosťami a z ľudí, ktorí ovplyvňujú jeho mentalitu a smerovanie. Disfunkcia rodiny a pochybné priateľstvá uzavierajú psychiku 18 ročného Miša do neľútosti surového realizmu, ktorý už v tak mladom veku je predurčený dospieť. Nemá však mentora a ani inšpirácie, ktoré možno nasledovať. Má iba psa: „Killera“.

Súvisiaci obrázok

 

 

Koza (2015) – rež. Ivan Ostrochovský

Autentický naratív bývalého olympijského boxera z Atlanty Petra Baláža vzbudil vášnivú polemiku na tému vyslúžilých športovcov a ich konflikt v súčasnej spoločnosti. Film je dráždivo znepokojivý, strieda umelecky nehybné kompozície vidieka a statické zábery na ring, v ktorom to vrie a neúspešný pokus Petra o privyrobenie si peňazí pre potrat svojej tehotnej družky. Minimum dialógov, hmatateľný umelecký rukopis. Koza je tragický príbeh človeka, ktorý nevie, ako byť kompatibilný s požiadavkami doby a s očakávaniami, ktoré sú pred ním kladené. Film zapôsobil aj na Richarda Gerea v Karlových Varoch.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt koza 2015

 

 

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.