Film & TV Kultúra & umenie Ostatné

11 filmov skúmajúcich 2. svetovú vojnu

Marcel Šedo
Autor: Marcel Šedo

V časoch silnejúceho rasizmu, narastajúcich preferencií radikálne pravicových strán, nenávisti, agresie a vulgárnosti na internete, oslavovania fašistických a nacistických diktatúr a odporu k demokratickej a občiansko-právnej spoločnosti, považujem za potrebné pripomenúť si v deň osláv SNP hrôzy, ktoré napáchali totalitné režimy počas 2. svetovej vojny. Spomienky zachované vo filmoch, spoločne s rozprávačským majstrovstvom tvorcov, sú pre mladú generáciu tou najlepšou možnosťou spoluprežívania modelových príbehov a tým aj poučenia sa z histórie. Namiesto „suchých faktov“ (s úctou ku historikom) totižto umenie dokáže človeka veľmi silne emocionálne zaangažovať.

Súčasne ide o filmy s veľmi výrazným a silným vplyvom na samotnú kinematografiu. Každý z nich predstavuje istým spôsobom revolúciu vo využívaní filmovej reči, poprípade ide minimálne o film významného autorského tvorcu s výraznou štylistikou. V mojom zozname som sa tak snažil vyhnúť osvedčeným „dojákom“ ako Chlapec v pruhovanom pyžame, Pianista, Život je krásny či Zachráňte vojaka Ryana. Do zoznamu sa pochopiteľne nedostalo viacero mimoriadnych filmov ako Démanty noci, Vyšší princip, Europa Europa, Balada o vojakovi, Schindlerov zoznam, Jakob klamár, Okupácia v 26. obrazoch a mnohé ďalšie. Každý rebríček je však vo svojej podstate neúplný a nepostačujúci. Pevne však verím, že sprístupní čitateľom neprebádané kúty kinematografie, prinesie nové pohľady na 2. svetovú vojnu a motivuje do boja so silnejúcim neonacizmom.

Rím otvorené mesto, (Taliansko, 1945)

Jeden zo základných kameňov talianskeho neorealizmu ovplyvnil vtedajšiu kinematografiu hneď vo viacerých smeroch. Predovšetkým však priniesol do hraného filmu dokumentárne prostriedky, ako nakrúcanie v exteriéroch, prácu s nehercami, reálne svetlo, absenciu pevného scenára, dlhé zábery či vnútrozáberovú montáž, čím zbavil film sentimentu a prinútil ho skúmať krutú životnú situáciu postáv. Centrom príbehu je osud kňaza dona Pietra, ktorý financuje protifašistickú bunku v čase, keď nacisti zvrhli Mussolliniho režim. Snúbenica jedného z členov skupiny, Marina, však vyzradí ich činnosť gestapu, čím sa začína dramatický súboj o Rím. Spoločenskú atmosféru dotvára  sociálna mizéria obyvateľov činžiaka, pri ktorej Rossellini azda najviac uplatnil svoje dokumentárne začiatky.


Žeriavy tiahnu, (Sovietsky zväz, 1957)

„Oteplenie“ režimu po Stalinovej smrti a odtajnení jeho zločinov na XX. zjazde strany malo výrazný vplyv na všetky národné kinematografie pod vplyvom Sovietskeho zväzu. Všetkých však predbehol Michail Kalatozov so svojim geniálnym kameramanom Sergejom Urusevskijm. Viac ako príbeh je zaujímavá predovšetkým „odpútaná kamera“, tzn. dlhé kamerové jazdy a expresívne svietenie, ktoré emocionálnym spôsobom vyjadrili psychológiu jednotlivých postáv. Súčasne je film zaujímavý aj tým, že neukazuje hrdinský, optimistický boj, ako tomu bývalo zvykom, ale individuálne zlyhanie hlavnej hrdinky. Tou je Moskovčanka Veronika, ktorej milovaný Boris musel náhle narukovať. Veronika na neho síce nezabudla, ale aj tak podľahla Borisovmu bezcharakternému bratrancovi Markovi a vydala sa za neho. Po odhalení Markovho charakteru zúfalo čaká na Borisa, voči ktorému cíti veľkú vinu…


Kanály, (Poľsko, 1957)

Spoločne s filmom Žeriavy tiahnu dokázali najrýchlejšie zareagovať na zmeny práve Poliaci. V Poľsku sa následne vytvorila celá škola (tzv. Poľská škola), ktorej tvorcovia sa často vracali práve k tematike 2. svetovej vojny. Najslávnejším je dodnes film Kanály Adnrzeja Wajdu, ktorý prekvapil spôsobom rozprávania – hneď v úvode nám je oznámené, že všetky postavy zomrú – ale aj štýlom – nakrúcanie v temnom klaustrofobickom podzemí a podmanivá hra so svetlom. Snímka sledovala osudy partizánskej skupiny, ktorá sa počas ničenia Varšavy ukryla v kanáloch. Tam postupne, v tme, špine a smrade, umierajú.


Romeo Julie a tma, (Československo, 1959)

Snímka Jiřího Weissa stojí v Československu pri zrode toho, čo je v literatúre nazývané ako druhá vlna vojnovej prózy. Pokojne by sme toto pomenovanie mohli preniesť aj na film, pretože po rokoch schematizmu a pátosu sa na konci 50. rokoch mohli aj u nás začať tvoriť diela sledujúce bežných ľudí a ich intímny boj s nacistickou krutosťou. Hrdinkou tohto filmu je židovské dievča, ktoré utieklo z transportu a následne ju mladý študent ukryje na povale svojho paneláku. Následne film skúma morálku viacerých postáv žijúcich v budove a ich konformizmus s režimom. Snímka opätovne pracuje s výrazne expresívnym svetlom, ktoré výborne dotvára atmosféru všadeprítomnej hrozby a strachu.


Ivanovo detstvo, (Sovietsky zväz, 1962)

Legenda svetovej kinematografie Andrej Tarkovský debutoval filmom o 12 ročnom rozviedčíkovi Ivanovi, ktorému nacisti zavraždili pred jeho očami matku. Snaha zachrániť chlapca a poslať ho na školu sa však vo filme ukáže byť márna, pretože ten žije iba pre nenávisť a osobnú pomstu. Film je plný subjektívnym lyrických spomienok chlapca, poetických záberov prírody, asociatívnych záberov a filozofických úvah o vojne.  Namiesto typického vojnového filmu tak sledujeme skôr filozofické podobenstvo.


Boxer a smrť, (Československo, 1962)

Na Slovensku sa oteplenie režimu prejavilo oveľa neskôr, ako v ostatných krajinách Sovietskeho bloku. Skutočne významné filmy sa u nás začali tvoriť až po XII. zjazde Zväzu slovenských spisovateľov. Jedným z nich je aj Boxer a smrť. Film sleduje osudy väzňa Komínka, ktorému vďaka jeho boxerským schopnostiam veliteľ tábora ušetril život. Využíva ho ako sparingpartnera, keďže po vojne by rád pokračoval vo svojej úspešnej boxerskej kariére. Komínek sa tak ocitne v nezávideniahodnej situácii, keďže Krafta nemôže poraziť a ani sa nechať príliš rýchlo zložiť. Situácia medzi obomi sa vyhrocuje, keď Komínkovi kamaráti postupne začínajú umierať. Režisér snímky Peter Solan vytvoril podmanivé dielo, ktoré pomocou silného dramatického príbehu skúma postavenie jedinca v existenciálne kritickej situácii.


Obchod na korze, (Československo, 1965)

Azda najslávnejší československý film sleduje udalosti v malom meste fašistického Slovenského štátu. Stolár Tóno Brtko, poctivý a slušný človek, prijme pod vplyvom okolností arizačný dekrét na obchod staručkej pani Lautmannovej. Aj keď je obchod nevýnosný, Brtko predstiera, že arizuje. Jedného dňa však všetci Židia z mestečka obdržia predvolanie k transportu. Tóno sa pani Lautmannovú spočiatku snaží ukryť, no neskôr ju prehovára, aby sa sama prihlásila. Film nesleduje len morálku jednotlivca počas extrémne krutých časov, ale predovšetkým kolektívnu vinu, hlúposť a zadubenosť obyvateľov dediny, ktorí sú ochotní zapredať vlastných susedov pre pocit bezpečia a kúsok „žvanca“.


Súmrak bohov, (Taliansko, 1969)

Moc a bohatstvo oceliarskeho rodu von Essenbeck pretrvalo aj kritické 30. roky a barón zvoláva svoju rodinu na večeru. V predvečer 2. svetovej vojny totižto rodina musí čeliť novej spoločenskej situácii. Ich bohatstvo a vplyv už bez správnej politickej orientácie nič neznamená. Pre dobro rodiny je tak nutné pridať sa na stranu Národného socializmu, kvôli čomu vyhodí z vedenia podniku ľavicového demokrata Herberta a na jeho miesto dosadí svojho staršieho syna Konštantína, člena SA. Tým sa však vo vnútri rodiny začína boj o moc… Prvý diel Viscontiho „Nemeckej trilógie“ skúma morálny úpadok vyšších spoločenských vrstiev a rozklad rodiny pod vplyvom zhubných ideologických vplyvov. Visconti tu opätovne využíva svoje typické postupy, ako dlhé pohyblivé zábery, štylizovanú, bohatú mizanscénu a výtvarnú symboliku pre vyjadrenie postupného prepadu do hororovo temného šialenstva.


Plechový bubienok, (Západné Nemecko, 1979)

Film s detským hrdinom o svete bez detstva, kde aj tí najmenší majú pokrivené charaktery. Snímka sleduje osudy malého Oskara v priebehu prvej polovice 20. storočia, predovšetkým však v období nástupu nacizmu k moci. Mladý Oskar, znechutený svetom dospelých, odmieta vyrásť. Svoj protest vyjadruje bubnovaním na svojom bubne, ale aj hlasným krikom. Na absurdnej dráme Volkera Schlöndorffa, ktorá je adaptáciou románu Güntera Grassa, sa podieľal aj náš kamerman Igor Luther. Nadčasové podobenstvo o ľudskej zlobe, agresivite a hlúposti uhranie svojou bohatou symbolikou, silnou ironizáciou i pohrávaním sa s filmovými konvenciami.


Choď a pozeraj sa, (Sovietsky zväz, 1985)

Píše sa rok 1943 a štrnásťročný Fljora je naivným bieloruským chlapcom, odhodlaným zapojiť sa do partizánskeho odboja. V jeho nasledujúcom osude síce nechýba miesto ani pre krásne či komické okamihy, avšak po nacistickom projekte „spálenej zeme“ a príšerných udalostiach sa z neho stáva ľudská troska bez akýchkoľvek emócií. Skľučujúca baladická atmosféra, popretkávaná zábermi psychotických výjavov, všadeprítomná špina a šialené tváre, vytvárajú z vojny obraz totálneho pekla. Súčasne film očarí výbornou prácou so subjektivizáciou zvuku, ktorý posilňuje pocit priamej účasti, ale aj kamerových postupov, ktoré famóznym spôsobom dotvárajú obraz vojny ako šialenstva.


Saulov syn, (Maďarsko, 2015)

Víťaz Oscara za najlepší zahraničný film a Veľkej ceny poroty na festivale v Cannes je tak ultimátnou a pritom formálne maximálne atmosférickou a trefnou obžalobou holokaustu, aká ešte nikdy v dejinách nevznikla. Koncentračný tábor je vo filme zobrazený ako továreň na smrť, kde je človek degradovaný na kus mäsa. Kamera je naviazaná takmer výlučne na hlavnú postavu a väčšina hrôz sa odohráva mimo záber, častokrát vo forme zvukovej stopy, poprípade len v rozostrenom druhom pláne. Neustále príchody vlaku s obeťami, opakujúca sa práca spočívajúca v odpratávaní mŕtvych tiel a čistení plynových komôr, smrť číhajúca za každým rohom, v každom ruchu či zábere, to všetko vytvára z filmu obraz toho najhoršieho pekla, aké si človek dokáže predstaviť.

O autorovi

Marcel Šedo

Marcel Šedo

Je študentom Audiovizuálnych štúdií a umeleckej kritiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. Svoje texty publikoval či publikuje v časopisoch Kino-­Ikon, Film.sk, Kinečko, Frame či v Revue slovenských filmových novinárov Filmpress.sk. Publikoval tiež niekoľko textov pre filmové festivaly Cinematik, IFF Bratislava či 4živly.