Film & TV Kultúra & umenie Ostatné

10 najlepších filmov Stanleyho Kubricka

Stanley Kubrick má povesť jedného z najinovatívnejších a najprecíznejších režisérov všetkých čias. Za svoju dlhoročnú kariéru sa mu podarilo nakrútiť síce „iba“ 13 filmov, avšak temer všetky dosahujú neskutočných kvalít. Hoci sú odlišné či už žánrovo, prostredím, akcentom adresnosti a výpovede, ale spája ich Kubrickov reverzný postoj k svetu a jeho odraz vnímateľnosti toho, ako ho vidí a sprostredkováva. Alebo aspoň ním dopomáha roznietiť zmysly diváka k tomu najpodstatnejšiemu messagu, ktorý v jeho filmoch vypovedá ohromnou zhutnenou silou a spája ním tak „filmové puzzle“ najvyššej náročnosti umeleckého IQ. Rozhodne našim úmyslom nie je moralizovať alebo nadraďovať niektoré z jeho kultových filmov nad druhými, ale skôr uviesť ich a v krátkosti popísať.

  1. Zabíjanie

Sám Kubrick sa o The Killing (1956) zmienil, že šlo o jeho prvý profesionálne natočený film. Obsahuje niekoľko netradičných kamerových jázd (50mm) a vzletných dojazdov napriek tomu, že v celoplošnom ponímaní distribuuje úspornejšími technickými maniermi (a navzdory veľmi nízkemu rozpočtu). Dynamika filmu stavia na inteligentnom využití práci objektívov a presunov centrálnej časti deja na decentralizačné. Film vychádza z Asfaltovej džungle (1950) a výrazným spôsobom inšpiroval napríklad Soderberghovu Dannyho jedenástku (2001).

  1. Spartakus

Spartakom si Kubrick zabezpečil tvorcovskú slobodu a využil námet tohto veľkofilmu na komerčnejšie účely, v ktorých veľmi nepretlačí svoje historické videnie udalostí (scenárom disponoval Kirk Douglas) o vzbure otrokov. A skutočne, Spartakus je veleoslavný epos z končiacej sa éry megalomanizmu a evokuje tie najvýraznejšie atribúty dôležité pre hollywoodsky americký veľkofilm. Zaujímavosťou je, že producentov na Kubrickovu réžiu snímky upozornil práve Douglas a Anthony Mann sa tak po úvodných niekoľkominútových  sekvenciách z natáčania pobral preč. 30 ročnému Kubrickovi sa podarilo udržať si poriadok na pľaci a ukočírovať Laughtona s Olivierom na odstupe.

  1. Dr. Divnoláska alebo ako som sa naučil nerobiť si starosti a mať rád bombu

Na svoju dobu neuveriteľne kontroverzný, až škandalózne satiricky motivovaný snímok o vzťahoch politickej absurdnosti v časoch zúriacich studenou vojnou a jadrovým konfliktom. Vo svojich úlohách (a multiúlohách) excelujú Peter Sellers, či  George G. Scott a snímka priamo nadväzuje na diplomatické rošády Spojených štátov a Sovietskeho zväzu a ich voľne rozvedených vzťahoch po časoch zátoky svíň či masívneho nukleárneho vyzbrojovania. Film používa nesmierne vypiplané situačné gagy i neverbálne majstrovskú dorozumievaciu schopnosť pripomínajúcu divadelný kaliber, akurát miesto javiska sa dej odohráva na najvyšších štátnych miestach vo veľvyslaneckých kanceláriách.

  1. Cesty slávy

Cesty slávy symbolizujú v Kubrickovom ponímaní jeho veľmi pesimistickú mienku o ľuďoch ako takých. Tento protivojnový snímok z roku 1957, teda dávno pred koncom tabuizácií mnohých pálčivých historických tém opisuje postup francúzskeho veliteľstva pri dobýjaní strategicky „dôležitého“ územia, o ktoré bojujú znepriatelené strany konfliktu v 1. svetovej vojne. Hodnotový rozpor zúčastnených (kde na tej „ľudskej“ strane perfektne sekunduje postava Kirka Douglasa) je pritom taký závažný a citlivo natočený, až vyráža dych!

  1. Olovená vesta

O Full Metal Jacket (1987) sme už písali čo to v našej recenzii. Prýšti dokumentárnou hranou ostrého konfliktu a víziu nezmyselnej vojny explicitne pranieruje skrz bezbrehým násilím a jeho najvnútornejším vyobrazením, ktorým vedie svojich protagonistov do záhuby. Je parciálne rozčlenená na 2 nosné časti. V prvej prebieha výcvik a v druhej sa vycvičení vojaci („born to kill“) zapájajú v zásahových akciách priamo vo vietnamskom masakre. Film je zbavený akejkoľvek sentimentálnosti a Kubrickov rukopis je silno vnímateľný v aprobácií výrazových prostriedkov a spôsobom vedenia deja.

  1. Eyes Wide Shut

Labutia pieseň, ktorej sa jej režisér v čase premiéri už nedožil. Už dĺžkou a nenormálnou syntetickou prepracovanosťou všetkých detailov a postupností v krízovom manželstve dvoch partnerov pôsobí film minutážou ako director´s cut (režisérsky zostrih). Natáčanie tohto erotického trileru sprevádzala ako inak časová tieseň. Niektoré scény sa natáčali do úmoru, až sa jeho predstavitelia vžili do toho unikátneho mystéria, o ktorý Kubrick od počiatku žiadal. Kubrick teda v mnohom narúšal i nepísané rámce potrebného pre udržanie nižšieho počtu záberov, kedy sú herci obvykle sviežejší a spontánnejší. On od nich požadoval ponorenie sa a posadnutosť do svojich rolí. Požadoval, aby každá bunka tela bola v tej či onej postave prítomná na 100%.

  1. Osvietenie

Osvietenie alebo výstižnejší názov The Shining dopomohol regrutovať zlé meno medzi horormi ako žánru medzi vyššiu umeleckejšiu konkurenciu. Dokonca možno tvrdiť, že ide o prvý skutočne veľký výpravný horor. Pracuje s twistovým ladením a pomätenosti zmyslom spisovateľa Jacka Torrancea (Jack Nicholson), ktorý s rodinkou prichádza do Overlook hotela ako nový správca v mimosezónnom období. Film mimoriadne sugestívne a imaginárne pracuje so zákutiami ľudského zbláznenia z izolacionizmu, nedostatku nápadov a uspokojenia vo vlastnom živote. Ide o akýsi labyrint určitých úsekov, kde realita a domnienky splývajú v jednom a v tom istom. Je to komerčný film, ktorý bol predurčený na zárobkový úspech a paradoxne, medzi kritickom obcou si musel svoje meno vydobyť práve svojou nadčasovosťou a hĺbavejším pozorovaním, ktoré možno čiastkovo skresľuje výrazná Nicholsonova herecká štylizácia.

  1. Mechanický pomaranč

Adaptácia Burgessovej predlohy o dekadentnej spoločnosti a jej reguláciách vrhá svetlo tieňa na presne tie aspekty, ktoré sú majstrovi blízke na dokonalé skúmanie. Alex (McDowell) a jeho skupinka sú vyvrheľmi požívajúcimi zvláštne rituály násilností a keď Alex na svoj nekontrolovateľný spôsob života doplatí, začnú sa opraty príbehu otáčať dosť zvláštnym smerom. V nápravnom zariadení sa na ňom začnú uplatňovať pokusy o podmanenie identity a slobody rozhodovania, hoci tie predkladané idey – spodobované inštrumenty o správnom a počestnom chovaní majú v sebe aplikované akési prapodivné maniere, ktoré slúžia tým, ktorí si na Alexovi robia vlastný imidž (politici, elity…). V pompéznej Beethovenovej Deviatej symfónií film finišuje „návratom“ Alexa do rajského sveta násilia. Z miesta, kde prišiel a kam sa „vracia“. Film výborným spôsobom reflektuje na degradáciu systému ako aj na jeho tvoriace sa prvky reprezentujúce ľuďmi ako bábkami vlastných pôžitkov a slastí.

  1. Barry Lyndon

Po neúspešnej príprave na dlhoočakávaný projekt Napoleona sa Kubrick mierne uzavrel, avšak v podobe predlohy Williama M. Thackeraya o osudoch Redmonda Barryho z polovice 18.storočia sa dopracoval k svojmu najodovzdanejšiemu filmu zo všetkých. Barry Lyndon je 3 hodinové kolosálne dielo, nie však výstredné, skôr kauzálne uzavretejšie, hoci sa pýši nádhernými scenériami a exteriérovými lokáciami. Uchvátia realistické kostýmy, verné dekorácie a dobové osadenstvo a typický Kubrickovský pohľad na svet v jeho najkrajnejších a najintímnejších inštanciách. Alcottova práca s umelým svetlom a priestorovou hĺbkou je natoľko nadpozemská, až máte pocit (ako zahľadený a vnímavý divák) že dejom dýchate, hoci je nedostupný a chladný (za najsilnejší strihový variant na mňa dopadol slow motion Lyndonovho chlapca ako padá z koňa). Barry Lyndon nepatrí k úplne tým najznámejším majstrovým dielam, ale je akosi do mikrodetailov a v takom pôsobivom horizonte navrhnutý, prepracovaný a uskutočnený, že ma ako jeden z veľmi málo filmov prikoval do historického naratívneho deja. Barry Lyndon je prosto z iného súdka…

  1. 2001: Vesmírna Odysea

Čo možno povedať o jednom z najväčších míľnikov kinematografie? Už vôbec mystickosť, okolnosti a spôsoby, akými sa Kubrick s Arthurom C. Clarkeom zapodievali pri písaní scenára vyvoláva množstvo rozporuplností, ako je vlastne možné niečo tak významné a revolučné zosnovať. Vesmírna odysea je v každučkom aspekte vizionárske dielo a i dodnes šokuje svojim prefabrikovaným svetom. Predstavuje zmenu formy ako náhľadu na výstavbu audiovizuálneho konceptu vedenia narácie. Množstvo vtedajších inovácií je ale predovšetkým kvintesenciou pre kolosálny príbeh o počiatkoch ľudstva až po blízku budúcnosť, kde pnejú veľké technologické a civilizačné pokroky, podstata ľudstva však ostáva rovnaká. Za najhumánnejšiu bytosť tu paradoxne vystupuje palubný počítač Hal 9000, aj to o Kubrickovi v mnohom vypovedá. Spojenie klasickej hudby a vizuálnych efektoch pôsobiacich ako pastva pre pohľadanie oka sa v kombinácii tak temného a vyspelého deja len tak nevidí. Vesmírna odysea môže byť nádejou pre svet rovnako ako jeho reflektujúcou prirodzenosťou, ktorá jej práve upiera možnosť nádejať sa týchto vznešenejších zmien.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.