Film & TV Kultúra & umenie Ostatné

10 najlepších filmov Martina Scorseseho

Martin Scorsese sa v priebehu rokov a desaťročí vypracoval na jedného z najuznávanejších tvorcov v histórii filmového média. Od americkej Hollywoodskej novej vlny 70-rokov prieč svojráznym obdobím gangsterských opusoch, kozmopolitných profilov neobyčajných jednotlivcov až po prítomnosť. V zozname, ktorý sme si dovolili zostaviť uvádzame 10 jedinečných filmových profilov, ktoré ovplyvnili milióny filmových nadšencov po celom svete a zároveň sa ospravedlňujeme za vynechanie niektorých titulov (Kundun, Vek nevinnosti, Špinavé ulice, Kráľ komédie…), a možno i tých budúcich (Silence), ktoré sa nezmestili, hoc by si zaslúžili byť uvedené a v mnohom a z viacerých dôvod by boli v tomto „rebríčku“ opodstatnenejšie… A taktiež vynecháme jeho fantastický osobný dokument: A Personal Journey Through American Movies (1995), ktorý by mohol byť výstavnou skriňou sprievodcu kinematografie samotnej.

10. Letec (2004)

Aviator (v našinskom distribučnom názve uvedené ako Letec) je veľmi zvláštny snímok nielen z pohľadu kariéry mladého Leonarda DiCparia, ale i takého režisérskeho matadora, akým bol Martin Scorsese (i keď o podobnú perverznú synopsiu sa pokúsil už v dramatickom muzikáli New York, New York – 1977). Je postavený na silnom, vyzývavom prevedení autobiografických prvkov jedného zo zakladateľov starého Hollywoodu, strojcu lietadiel a nevyčerpateľného autistu – Howarda Hughsa, ktorý si nestíha usporiadať svoj život, svoju kariéru ani riešiť vlastné problémy. Film je nesmierne svižný, nápaditý, s vizuálne pútavou retro atmosférou a v maximalistickom vybrúsení prioritných parametrov, ktoré sa pokúsil Scorsese vydláždiť. Letec však do istej miery pôsobí (najmä pre toho, komu daná téma nič nepovie) odťažito a nezmení na tom jak hviezdne obsadenie, tak vyvážene rytmizujúca strihová skladba, ktorá ani na sekundu nenechá diváka napospas.

9. Mys hrôzy (1991)

Velikán nikdy neobľuboval remaky, ktoré variovali na už použitých témach, avšak Cape fear (Mys hrôzy), moderná verzia trilerovej klasiky z 62-hého mu umožnila predviesť jeho direktívne techniky, prácu s vynaliezavými spôsobmi riešenia konkrétnosti mizanscén, scény ticha, a „scyniznel“ postavy, okolie a zrelativizoval hodnoty na úrodnú pôdu o vrtkavé prežitie za akúkoľvek cenu. Aj za stratu morálnych zásad, aj s odhalením neblahých dôsledkov, po ktorých si dvakrát rozmyslíte, či budete právnemu zástupcovi s jeho rodinkou bezvýhradne fandiť. Vo filme sa objavia aj slávni herci z pôvodnej verzie J. Lee Thompsona ako Gregory Peck, či Martin Balsam a spol. Použitím Hermannových pasáží a unitárneho konzervatívneho snímania Mys hrôzy smelo v istom zmysle redukuje odkaz Alfreda Hitchcocka ako už vari nikto po nej.

8. Na druhej strane/Skrytá identita (2006)

The Departed je zhodou okolností taktiež voľný remake inej Hong-kongskej klasiky Volavka (2002), ktorá je dôslednejšia, exotickejšia a originálnejšia, než Scorseseho alternatívny opus špinavých bostonských ulíc. Opäť raz použitý song Gimme shelter, vzdanie holdu Fordovmu The Informer (1935) a Jack Nicholson v snahe prinávratiť sa k elite (v tomto prípade mission incomplete). To by ale nebol Marty, keby nepozmenil dôraznosť na ostrosť scén, upustenie soundtracku pri telefonátoch a zvýšená dávka adrenalínu počas kolotočového twistu, ktorý aj v trocha rozhráranej hre na mačku a myš zabáva aj náročnejšieho diváka. Za film získal svojho jediného Oscara za réžiu, ale vyčíta sa mu, že Departed má množstvo nevyrovnaných, nesúmerných dejových konzekvencií, a aby pôsobil vo fikčnom móduse komplexnosti, ako trebárs Goodfellas, chátra a mystifikuje s vierohodnosťou narácie, ktorá priamo ovplyvňuje chápanie a motiváciu postáv. Neustále nadávky a silácke gestá mu zrovna taktiež ubližujú, najmä ak presiahol vo svojom tvrdom líčení pomyselnú hranu. V jednotlivostiach je ale tento film vskutku elektrizujúci!

7. Prekliaty ostrov (2010)

Shutter Island je možno predvídateľná dezilúzia vlastnej identity, ktorá v Richardsonových ponurých záberoch je správne tajomná, hrdina nemá kam ujsť a všetko končí „nijako“. Avšak, narozdiel od takého Posledného pokušenia Krista (1988) cítiť rozpočet, cítiť odhodlanie a cítiť zanietenie určovať technologický trend (vo vlastných možnostiach i ten kariérny), v ktorom režisér aj v dnešných počítačových časoch neustále napreduje. Zápletka ale rozhodne nie je banálna, jednotlivé škriepky fungujú ako perfektná skladačka a z niektorých miest a dialógoch zavše skutočne zamrazí. Divák si tak môže predstavovať vlastné riešenia, ponúkať vlastné nápady a stále pritom civie plný očakávania a neistoty prilepený na obrazovku. Veľký profesionalizmus, na tento film sa skrátka komfortne pozerá.

6. Kasíno (1995)

Posledná spolupráca dvojice De Niro/Scorsese je zároveň istou stávkou na istotu. Kriminálny svet, svet presných výpočtov a osudových zlyhaní. Kasíno funguje aj v konfrontačných stretoch manželskej rozpadávajúcej sa dvojice peniazmi vyučených osobností, ktoré si postupne nevedia prísť na meno a takisto násilnej uzurpácii postavenia medzi vplyvnými. Skrátka všetko škrie a Scorsese si postrážil tempo, použil odlišné kamerové filtre a v trojhodinovej stopáži nezaznamenávame akýkoľvek menej nevyrovnaný balans. Dej je čiastočne prerozprávaný v prvej osobe a obsahuje hneď niekoľko invenčných optických fines (slnečné okuliare v púšti atď.). V tomto žánri bol ako doma a Kasíno to viacmenej iba potvrdzuje. Na jeho najsvetlejšie časy to však úplne nestačí.

5. Vlk z Wall Street (2013)

Tento vysoko populárny a najstotožniteľnejší hit dvojice DiCaprio/Scorsese sme zaradili na relatívne veľmi vysokú pozíciu a to nie preto, v akom rozsahu vie zaujať či nedajbože nekriticky zabávať priemerného diváka. Vlk z Wall Street je nesmierne znepokojujúci portrét indoktrinárnych súčastí sveta na vysokej nohe, ktorú reprezentujú tí najchamtivejší podliaci, ktorým na vás chvíľu „záleží“, ale po odzvonenom telefonáte sa náramne tešia, ako vás dokázali „odrbať“. Civilný, tragikomický, znepokojujúci. Ale pre ľudí so správnym nadhľadom a občasnými chúťkami plného odviazania vie aj samozrejme pobaviť, práve paralelný mentálny vesmír v konfrontácii faktografickej reality je nárazným múrom zvrátenosti pochybných limitov, ktoré hlavné postavy prezentujú. Uvidíme, či po desaťročiach neomrzí, alebo naopak, ostane aktuálny.

4. Posledné pokušenie Krista (1988)

Ťažká rana dogmatickým kazateľom kresťanskej náuky, neskonale odvážne remeslo v detailoch i myšlienkových úvahách, ktorá sa miesia v Kristovom boji o dobro a zlo. O lásku a morálku. Napriek tomu, že nedostal (ako tvorca) taký obnos financií, aby sa sústredil na epizodickú hierarchiu historického filmu ako celku a vo všemožnej výpravnosti, zameral sa na fascináciu viery a jej vôbec najúnosnejšími hranami. Prelievanie pochybností, vlastných hlasov a alternatívny svet, ktorý by z najväčšieho posla učenia lásky mohol v jedinom momente obrátiť svoje opačným smerom je zľudštením božského na zemské. Reality ako takej, bez toho, čo nám knihy Apoštolov budú tvrdiť. Scorsese sa pohral s látkou, ktorou rozhneval nemálo kresťanov, ale svojou anamnézou vyvŕtal bohatší, hoc skazenejší a bolestivejší svet, ktorý bez slepej viery je miestami neznesiteľne krutý a rádoby nezmyselný. Jeho ukrývaním sa pred neskreslenou optikou je jediným možným útekom, ktorý vo vnútri vyvoláva aj istý stupeň zadosťučinenia. Skvelý Dafoe a rovnako presvedčivý Harvey Keitel.

3. Mafiáni (1990)

Svet mafie rozprávačským majstrovstvom, kde na nás čaká vari najpohlcujúcejšie nahliadnutie mentality bláznov a charizmatických osobností, s občasnými výkyvmi nálady a pomätením mysle v sťa  svojvoľnom výklade onoho „kódexu cti“. Suverénne obsahovo, graficky, v detailoch, Mafiáni sú dokonalým sprievodom cesty plného očakávania k stropu, z ktorého plynie postupný konečný pád na dno. Povedal by som, že Joe Pesci sa tu našiel na vrchole svojich možností a zamrzí akurát úpadok, ktorý Liottu po tomto majstrovskom diele sprevádzal až do dnešných dní. Vyvážené vzťahy, každá rola sa niečím svojským identifikuje a prežíva to plnými dúškami. Perfektné záberové pozície, výstavné využívanie nožničiek a technických parád. Jeden z desiatich, prinajhoršom jeden z tridsiatich najzásadnejších filmov 90-tych rokoch.

1.-2. Taxikár (1976)

Polo-dokumentárny doprovod nočných ciest výslužilého taxikára z Vietnamskej vojny je azda najvýraznejším glosátorom vo vyobrazení nálad New Yorku 70-tych rokoch. Ak aj existujú Scorseseho kritici, pri filmoch ako Taxi Driver či Raging Bull musia odprostiť svoju zaujatosť, pretože tieto spomínané klasiky sú silno artovo precítené a disponujú nebývalým choreografickým vedením a vo svojom režijnom prednese drú až na samú kosť. Travisova osamelosť a chlad sa dajú plne chápať a ako nezávislý pozorovateľ, naviac podporený nespavosťou nasial uličným hnevom natoľko, že bol pripravený všetko ručne stručne vyriešiť. Poteší paralelný príbeh mladej Jodie Foster v područí apatického pasáka a Travisova neúspešná misia vzletnej zamilovanosti, ktorá viaže neúprimný spojenecký bod v podobe podpory populistického politického kandidáta. Ideálny film na psychoanalýzu a rovnež sociálno-spoločenskú kritiku. Taxikár pracuje domýšľavosťou, nedopovedaním a uťahuje sa dostredivo a do najspodnejších duševných dimenzií.

„You Talkin’ to Me?!“

1.-2. Zúriaci býk (1980)

Vybrať medzi Zúriacim býkom a Taxikárom je ako hodiť si mincou. Športovo usúvzťažnený profil bývalého šampióna v strednej váhe – Jakea Lamottu je pre-nádherne smutným životopisným spracovaním premárneného života nevyčerpateľnej fyzickej energie a brutality, ktorou hlavný hrdina štve protivníkov v ringu, ale aj svojich najbližších, ktorých náruživými krôčikmi postupne stráca. Flexibilná dynamika, nádherné zábery, slow-motion ako vari nikde inde a božský nápad využitia čiernobielej dodávajú filmu patričnú intenzitu. Zúriaci býk je vysokou školou pri práci s hercami, vysokou školou zvuku a post-shakespearovských narácií, ktorých výsledná ordinovaná komplexnosť prepracovanosti dvíha zo sedadiel. De Nirova premena a zanietenie, akými sa prezentoval sú nezabudnuteľné.


 

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.