Film & TV Kultúra & umenie Ostatné

10 najlepších filmov Akiru Kurosawy

Akira Kurosawa sa nezmazateľne zapísal do sveta kinematografie. Jeho dielo činí len niečo málo cez 20 filmov, avšak väčšinou jeho zbierka zahrňuje  prelomové diela japonskej kultúry. Pre západný svet sa stal obľúbeným pre schopnosť inšpirovania sa západného individualizmu v kombinácii s typickými japonskými bojovými alebo príbehovými prvkami.

Kurosawa bol novátorom, ktorý dokázal neustále posúvať level rozprávania na nové a nové úrovne. Vytváral nové gestikulačné výrazové prostriedky, bol extrémne vizuálne kreatívny a vedel predať historický mýtus japonských tradovaných príbehov s neobyčajnou gloriolou.

Vytvoriť akýkoľvek rebríček jeho TOP filmov je na širokú odbornú diskusiu. Pokúsili sme sa vybrať tie, ktoré na piedestáli svietia kvôli určitému významu a nie sú tam náhodou.

10. Červenobradáč (1965) – Extrémne zložitý preklad originálneho názvu Akahige je vynikajúcou štúdiou citového rozpoloženia charizmatického doktora Niideho. Ide o poslednú spoluprácu medzi Kurosawom a Mifunem a prvýkrát, kedy som pobadal, že tvrdohlavá osobnosť Mifuneho postavy preklenie do meditatívneho kompromisu pokory a dobročinnosti. Veľmi dlhá, ale osožná dráma z intímneho prostredia medzi strastiplnosťou života a motiváciou lekárskeho poslania. Volím tesne pred Túlavým psom (1949).

9. Kagemuša (1980) – Názov filmu znamená „tieň bojovníka“. Je to veľkovýpravný film, ktorý hovorí o tom, ako dôležité je držať sa tradícií pri veľkých bojoch. Treba vzhliadať k pýche a sláve veľkého rodu a nezáleží pritom, že rolu dvojníka kráľa vykonáva niekto iný (prezlečený zaňho). Film sa drží historických udalostí okolo veľkej Nagašinskej bitky (1575) a režisér tu naplno rozvinul svoj výtvarný talent a schopnosť spomaliť akciu.

8. Ran (1985) – Shakespeare a Kurosawa sa stretli hneď niekoľko krát. Japonský tvorca dokázal aplikovať britskú tragédiu do orientálneho prostredia s výrazným mýtickým ozvláštnením. Tento koprodukčný veľkofilm je v takom meradle, ako ho natočil, posledným v kariére a dal doň obrovské úsilie. Modifikácia scén a desivé obrazy v pomalom tempe majú lahôdkové vyvrcholenie.

7. Krvavý trón (1957) – Filmová adaptácia Macbetha s príbehom prispôsobeným pre japonské legendy. Mifune tu je desivo excentrický, vizuálna štylizácia a práca so zvukom berie dych. Minimum postáv, v kľúčových scén je to akoby komparz vs. hlavná postava. Skrátka pozícia, kde nie je miesto pre nenásytnú povahu, ktorá koriguje svoju tvrdohlavosť s falošnou dôverou k ženskému pokoleniu. Tam visí kľúčový obrat a strmý pád.

6. Nebo a peklo (1963) – Sofistikovane vystavaná špionážna žánrovka, ktorá aplikuje množstvo nových metód do trilerovej kostry. Snímok nepostráda napätie, dynamiku, psychologickú typizáciu postáv v tiesni. Jeden z predstaviteľov japonskej kriminálky 60. rokov a Suzuki sa mohol v mnohom inšpirovať.

5. Yojimbo – Telesná stráž (1961) – Určite si spomeniete na Osobného strážcu (1992), kedy Kevin Costner hovorí Whitney Houston o Yojimbovi, keď boli spolu v kine. Tento typ hrdinu sa stal ikonickým. Dokonca Sergio Leone vo svojom prvotnom spaghetti westerne s Clintom Eastwoodom sa nechal inšpirovať celou štrukturálnou výstavbou z tohto filmu. Kurosawa poetizuje násilie a poukazuje na nezmyselnosť z jeho utrpenia a dôsledkov.  

4. Dersu Uzala (1975) – Po natočení svojho posledného filmu v roku 1970 sa Kurosawa pokúšal o samovraždu. Tento projekt v sovietskej koprodukcii mu dal nový zmysel do opätovnej tvorby. Premietla sa tu v plnosti jeho ľudskosť a humánnosť. Nástrahy Arsenieva a Dersuho boli samotné púte, ktoré ich spájali a zároveň križovali. A spôsob života, ktorý ich napokon odlišoval.

3.) Žiť (1952) – V tomto príbehu hrá Takaši Šimura úradného pracovníka Wannabeho, ktorý sa oddal svojej práci. Zabudol, že prežíval a nežil a keď zistil, že jeho choroba je v pokročilom štádiu a veľa času mu neostáva… začal opäť raz žiť… Hľadal zmysel života, zasvätil sa do svojho poslania a vypracoval a presadil projektový návrh parku. Na jeho pôsobenie spomínajú bývalý kolegovia na kare a hľadali dôvod jeho zmeny v životnom rytme v posledných týždňoch a mesiacoch, kedy rutinu vymenil za niečo doposiaľ nevídané.

2.) Rašómon (1950) – Reprezentatívny japonský film, ktorý po roku 1950 zmenil pohľad na ázijskú kinematografiu. Film pracuje s nespoľahlivými rozprávačmi a ich subjektívnymi interpretáciami vraždy a znásilnenia v lese. Každý z preživších „svedkov“ má na osudný deň iný pohľad a každý si ho podľa vlastných preferencií prispôsobuje, aby vyznel pred tribunálom nevinne. Skĺbenie živočíšnosti so stredovekou legendou režisér kombinuje s formálnou precíznosťou nevídaných rozmerov.

1.)Sedem Samurajov (1954) – Najslávnejší japonský film, ktorý inšpiroval Sturgesa k natočeniu americkej westernovej verzie Sedem Statočných (1960). Kurosawovo dielo prekypuje naturálnosťou a symbolikou samurajských čias a vysokého kontrastu životného štýlu medzi vidiečanmi a barbarmi. Barbari tu nepôsobia elegantne ako skôr hrozivá sila, ale tak sú na tom aj miestni. Obe strany sa len snažia zbierať „úrodné plody“, lebo by bez nich nevyžili ani jedni ani druhí. V davových scénach je tento boj najvybičovanejší a charaktery siedmich samurajov, ktorí pomáhajú bezbranným vidiečanom, sa stupňujú a odokrývajú v existenciálnych pnutiach najvýraznejšie.

O autorovi

Martin Hladký

Martin Hladký

Študuje na Fakulte ekonomiky a manažmentu v Nitre a mimo toho sa zaujíma o rôzne úrovne spoločenského poznania. Kedysi aktívnejšie športovanie vymenil za vzťah k filmovému umeniu a umeniu v rôznych jeho oblastiach.